Ubehli asi tri mesiace. Nič extra sa nedialo, len sme si všetci užívali pokoj. Dokonca sme boli aj na sľúbenej chate.
Keď sa nad tým tak zamyslím, predsa sa stalo niečo extra. Nathan a James tvoria pár. Sú spolu strašne zlatý. Avšak zatiaľ to držia v tajnosti.
Neviem, či som správna osoba na prerozprávanie ich príbehu, takže si budete musieť počkať.
"To bol zas deň." Zvalil sa ku mne Alex.
Zasmiala som sa a nechala ho nech sa ku mne pritúli.
"Ten projekt ma neskutočne vyčerpáva." Začal rozprávať a ja som ho nechala nech sa vyrozpráva.
"Neviem ti pomôcť, keďže to predo mnou tajíš." Zhodnotila som na záver jeho monológu.
"Ja nežiadam tvoju pomoc." Odbil ma.
"Chcem sa len porozprávať, to je všetko." Dodal.
"Ja viem, len nechápem prečo mi to nechceš povedať."
"Lebo je to prekvapenie a to sa neprezrádza." Umlčal ma bozkom a viac to už nevyťahoval.
Viete, za posledné tri mesiace si niečo zmyslel a nechce mi povedať o čo ide. Furt vraví, že je to prekvapenie a potom to vždy zahovorí.
Celú dobu sa snažím z neho niečo dostať, no mlčí a všetci mlčia s ním. To je tak, keď všetci moji kamaráti sú mafiáni.
***
Prebúdzala som sa sama. Alex bol aj s ostatnými už pri stole a raňajkovali. Započúvala som sa do ich rozhovoru, aby som niečo zistila. Lenže vraveli v hádankách, nie doslovne.
"Toto je sprisahanie!" Vyhlásila som, keď som si prisadla.
"Ale, zlato, nehnevaj sa." Povedal pobavený Alex a dal mi bozk na čelo.
"Dnes príde Mona." Oznámil nám James.
"Načo?"
"Nemaj strach, len na jednú noc, lebo niekam odlieta a odtiaľto má lepší prístup na letisko."
Alex chápavo prikývol a viac sa to už nerozoberalo. Po raňajkách si všetci išli po svojom, len ja som nemala nič na práci.
Natoľko som sa nudila, že som sa nechala uniesť online nákupmi. Uvedomila som si, že sa blížia Vianoce, a že by sa nám zišla výzdoba.
"Čo to robíš?" Nakukol do izby Alex.
"Nakupujem, prečo?"
"Lebo dnes si za mnou neprišla a nevyzvedala ako každý deň pred tým. Čo nakupuješ?"
"Vianočné dekorácie. Zistila som, že z vás nič nedostanem, tak som si povedala, že nebudem otravovať."
"Dekorácie? Čo je s tými minuloročnými? To je super, že po troch mesiacoch si to vzdala."
"Nič, len som nemala, čo robiť a nevzdala som to, len som povedala, že nebudem otravovať."
"Dobre, dobre, chápem."
"A prečo si vlastne prišiel?"
"Chcel som ťa pozvať na obed."
"A už nechceš?"
"Nedramatizuj a utekaj sa obliecť." Zasmiala som sa a urobila presne to, čo povedal.
Po tom sme si dali skutočne dobrý obed a vybrali sa na prechádzku. Prešli sme časť mesta, ale nakoľko von už nebývalo najteplejšie odobrali sme sa domov.
"Alex, čo keby si spravíme spoločný večer?"
Navrhla som mu a dúfala, že bude súhlasiť, no stačil mi jeho pohľad a hneď som pochopila, že nie.
"Prepáč, zlato, dnes nemôžem."
"V pohode." Dala som mu tichú odpoveď.
"Ahojte." Mona prerušila ticho, aspoň ma dostala z trápnej situácie.
"Ahoj." Objala som ju a odišla som do izby.
Ľahla som si do postele a zadriemala. Prebrala som sa až večer. Pozrela som sociálne siete a rozhodla sa dať si sprchu.
Nechala som na seba tiecť prúd teplej vody a moje myšlienky ma unášali preč. Vnímala som len rytmus hudby v pozadí a nič viac.
Avšak pocítila som chlad. Otvorila som oči, aby som zistila, čo sa deje. Vo dverách od sprchy stál Alex. Hľadel na mňa, no nič nehovoril.
Bol celkom nahý, čo ma privádzalo do rozpakov. Podala som mu ruku, aby sa ku mne pridal. Usmial sa a chcel ma pobozkať, no zastavila som ho.
"Nemáš náhodou prácu?"
"Uvedomil som si, že som sa ti nevenoval a mrzí ma to."
"To je v poriadku." Dopovedala som a nechala ho pokračovať kde prestal.
Bozkával ma všade, kde som mu umožnila prístup. Pohrával sa so mnou a mne sa to páčilo.
***
Ležali sme komplet nahý a ani jeden z nás nič nevravel. Alex mi prechádzal prstom po bruchu a usmieval sa.
"Si nádherná." Povedal tichým hlasom a pozrel mi do očí.
Na tvári sa mi rozlial úsmev. Položil si hlavu na moje brucho a nechal ma pohrávať sa s jeho vlasmi, až kým ho to neuspalo.
Prehodila som cez nás perinu a nechala sa unášať spánkom.
♦♣♠♥
Ahojte :)
Ospravedlňujem sa, že časť nevyšla dlhú dobu :(