Popoludní sa definitívne rozhodla oboznámiť lovcov so situáciou. Zavolala Josephovi, aby ich zhromaždil a pripravil na najhoršie. Ruby jej prišla na pomoc. Králik ju upokojoval, že všetko bude v poriadku, aj keď musel byť na smrť vydesený.
„Oni to pochopia," sľúbila jej Ruby tesne pred dverami, za ktorými znel šum jej spoločníkov. „Už sa zmierili s mnohým."
Eleri si tým istá nebola. Preglgla a s bledou tvárou vstúpila. Vrava hneď utíchla, všetky pohľady sa upreli na ňu. Lovci stáli po obvode stien a jej nechali priestor v strede.
Odvážne sa medzi nich postavila. „Ďakujem, že ste prišli," povedala formálne. „Ospravedlňujem sa, že som tak dlho mlčala, ale potrebovala som si vyjasniť pár vecí. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, takže vám hneď poviem, že situácia je veľmi zlá."
Miestnosťou prešiel šum.
„Damianos zabíjal už veľmi dávno," pokračovala. „Konkrétne mňa. Vo svojom minulom živote som proti nemu bojovala a prehrala som, preto som tu. Uzavrela som dohodu s Univerzom. Spomínam si na minulý život a, úprimne, ide na mňa schizofrénia. V minulosti som totiž nebojovala sama. Umrel so mnou aj môj..." zaškrípala zubami. „Čosi medzi priateľom a manželom. To je jedno. Tam je kameň úrazu. Môj žiaľ za ním pokračoval aj po smrti, preto som nedopatrením privolala egregoru Nádej. Tá sa vzpriečila mojej dohode s Univerzom a poslala ho späť s tým, že oživila všetky moje spomienky a city. Preto tá schizofrénia." Zamračila sa. „Stíhate, alebo mám spomaliť?" opýtala sa, keď videla ich vyjavené pohľady.
Joseph si ju premeral. „Pokračuj," poprosil ju priškrtene.
Eleri mykla plecami. Potrebovala to zo seba dostať. „No, takže sme skončili pri Nádeji. Poslala ho späť ku mne a problém je, že kým ja si spomínam, on nie. Mimochodom, je to Derick. Čo sa jeho týka, spolupracuje s humanoidmi, ako sme predpokladali. Ako však tvrdí, humanoidi sú zase proti Damianovi a jeho démonom, čo je trochu paradoxné. Podľa neho sú humanoidi ľudia. Dobrovoľne sa rozhodli zostať v astrále. Dvaja z nich začali vojnu proti Damianovi, čo je dôvod, prečo nám nadriadení tvrdili, že sú nepriatelia. V skutočnosti nás po celý čas chránili. Keď sme s nimi bojovali, alebo nás posielali expresne do tela, aby stihli ujsť, alebo sa dobrovoľne hodili do víru, z ktorého sú schopní odísť. Čo vysvetľuje, prečo som ešte nepočula, že by lovca zabil humanoid. Ale no, netvárte sa tak." Zalomila rukami. „Bude horšie."
Arthur nadvihol jednu dlaň. „Eleri," oslovil ju s cynickým smiechom. „Máme uveriť, že humanoidi..."
„Nie, ja len opakujem, čo sa stalo posledné dni. Závery si urobte sami," upresnila to. „Ja viem, že je ťažké čomukoľvek uveriť a sama som zmätená," priznala sa úprimne. „Ale čas nás tlačí a ja vás potrebujem. Všetko vám to hovorím, lebo sme na jednej lodi. Keby som vám tieto fakty zatajila, nebola by som lepšia od šéfov. Ste so mnou?" Trochu sa obávala odpovede, ale musela ju poznať.
Lovci pozerali na svoje topánky, alebo do stien. Zlé znamenie. Vzdychla. Dopovie im to dokonca a hotovo. K boju ich nútiť nemôže. Nebude.
„Dobre, už len kúsok." Vzdychla. „Ako som už spomínala, Damiana zabijeme len pomocou Smrtky. Tá presekne šnúru, ktorá ho spája s telom. Problém je, že netušíme, kde to telo je. Bez neho sa nepohneme. Ak sa nám to podarí, Smrtka otvorí vír a len čo Damianos zmizne, všetky víry sa otvoria ako predtým a vtiahnu prebytočných démonov."
„Iste, a Smrtku si vycucáme z prsta," odfrkla si Alisa
„Nie, Smrtka učí na mojej škole matematiku," opravila ju Eleri a lovci vyprskli do smiechu. „Myslím to vážne. Práve som to zistila. A máme aj malú posilu – Derickovu sestru Fran. Bola uväznená v tele, ale už je to... vyriešené. Svojho času bola veľmi mocná, pomáhala uväzniť egregory."
„Asi nie všetky," dovolil si poznamenať Joseph.
„Nádej je nepolapiteľná a pomáha obom stranám. Ide o to, koho nádej je väčšia. Ona sa len kŕmi, nezáleží od koho. Jej by som sa nebála."
Lovci stíchli. Niekoľko sprievodcov sa k nim primiestnilo, ako cítili paniku svojich zverencov. Ruby verne stála pri Eleriných nohách.
Arthur si prehrabol vlasy a zatváril sa dosť kyslo. „A vie ten... Derick o nás?"
Pokrútila hlavou. „Nepovedala som, že mu verím. Prišla som sem, lebo chcem vedieť jedno," nadýchla sa. „Stojíte pri mne?"
To ticho bolo ako najhoršia kakofónia. Eleri sa porazene zasmiala a uprela pohľad do zeme. Ruby sklamane sklopila ušká. „Viete čo? Máte pravdu. Nádej netreba viac prikrmovať," povedala ľadovo. „Univerzum poslalo mňa." S tým sa zvrtla a odišla z miestnosti.
Ruby pri nej hopkala a mlčala. Opustili hotel a zamierili domov. Eleri sa cítila pod psa. Nepovažovala sa za sebeckú osobu, ale túto bitku chcela prežiť. Mám predsa právo na pokojný život! Univerzum to musí vedieť.
Vrátili sa domov, kde našli jej mamu celú zelenú. Owen jej podával pohár vody. „Vážne by si mala ísť na vyšetrenie," presviedčal ju.
„Nikdy," hádala sa. „Eleri, ahoj miláčik," pozdravila dcéru. „Prečo sa tváriš tak skleslo? Stalo sa niečo v škole?"
Pokrútila hlavou a zavrela sa v izbe. „Takže očividne som na to sama," vzdychla. „Vlastne mám po ruke ešte Smrtku," spomenula si.
„A Fran, Dericka a humanoidov," pripomenula jej Ruby.
„Armáda ako v blázinci." Odhodila veci zo školy do rohu a klesla na posteľ.
O päť minút už na dvere klopal Owen a bez vyzvania vošiel. V ruke držal nejaké papiere. „Máš chvíľu čas?" opýtal sa jej prázdnym hlasom. Hneď vedela, že ide o mamu.
„Čo ukázali testy?" Okamžite sa posadila a vytrhla mu papiere z ruky. Ničomu na nich nerozumela.
„Tvoja mama má fyzicky dvadsaťsedem rokov," oznámil jej.
Ruka s papiermi klesla. Takže ona to dokázala! „To nie je pravda," vzdychla. „Porazí ma."
„Nuž, Grace tiež nebude nadšená, keď jej to povieme."
Uprela naňho smutné, búrkové oči. „Zabije ju to. A musíme myslieť na dieťatko."
„Práve preto. Ona k lekárovi nepôjde, aj keď bude veľká ako balón. Nemôžeme jej viac tajiť pravdu, obzvlášť, ak polovicu už pozná."
„A čo jej chceš ako povedať? Že jej dcéra práve bojuje vo vojne s démonmi?"
„Nemusí vedieť všetko."
Dievča sa začalo prechádzať po izbe. „Koľko rokov máš fyzicky ty?"
Zamračil sa. „To predsa vieš."
Ironicky sa uškrnula. „Owen, neverím, že si si aspoň na rok-dva nezastavil starnutie a tiež na štyridsiatnika nevyzeráš. Tak von s tým, koľko máš naozaj?"
Zagúľal očami. „Tridsaťsedem, spokojná? A včera som svoje starnutie zase zastavil."
Eleri zastala pri okne a sledovala nie práve rušnú ulicu. „Prečo sa všetko musí diať naraz?" sťažovala sa. Jej mama, záhadný otec, spomienky z minulosti, Derick, humanoidi, Damianos, Smrtka a ako bonus – lovci, ktorí cúvli tene pred bitkou.
„Čo všetko, Eleri? Čo mi tajíš?"
Ukryla si tvár v dlaniach. „Och, keby si len vedel..." Oprela sa o stenu. „To je jedno. Poďme za mamou." Vykročila k dverám.
„Počkaj, to len tak? Ešte pred chvíľou si bola proti."
Áno, ale pred chvíľou si ešte neuvedomila, že čoskoro možno bude voňať fialky odspodu. „Zmenila som názor. Som v puberte, to sa stáva." Vyšla z izby a s Owenom vošli do kuchyne, kde Grace pomaly nadobúdala zdravší odtieň.
„Prečo sa tvárite, akoby ste zjedli citrón?" Nadvihla obočie. „Stalo sa niečo?"
Owen si s Eleri vymenil posledný sprisahanecký pohľad a posadili sa k nej. „Vôbec nič, miláčik. S El ti chceme niečo povedať, ale predtým mi musíš niečo sľúbiť."
„Čo?"
„Že budeš racionálne uvažovať a nespanikáriš."
Grace zbledla. „Ó, nie, ty si tehotná?" Pozrela na dcéru, ktorá vzápätí vyprskla do smiechu.
Owenovi sa tiež zdvihli kútiky úst. „Nie, nič také," povedal veselo. „Ale keď o tom hovoríme..." nedokázal nájsť vhodné slová.
„No dobre, vidím, že nevlastný otecko nemá dostatočnú slovnú zásobu, tak to poviem zaňho." Eleri sa oprela o stôl. „Si tehotná, mami."
Grace len trochu vyvalila oči, ale netvárila sa šokovane. Vlastne ju nebrala vážne. „Je milé, že chceš súrodenca, El, ale..."
„Nie, ty si ma nepochopila. Si tehotná a my s Owenom to vieme už pekne dlho. Prečo myslíš, že ti býva stále zle?"
Jej mama si spojila prsty do striešky a naklonila hlavu. „Takže vy dvaja viete, že ja som tehotná. Chápem. Nemyslíte, že by som o tom niečo mala vedieť aj ja? Teda skôr, než vy?"
„Keby si išla k lekárovi, vedela by si to tiež," frflal Owen.
„Nie som tehotná a neviem, čo vám to napadlo." Vstala.
„Sadni," povedali jednohlasne. „A počúvaj," dodala Eleri. „Je načase si vyjasniť niekoľko vecí, než z tejto rodiny zošaliem. Nič osobné, Owen."
„V poriadku. Pokračuj."
„Takže, mami, ešte raz. Si tehotná. S Owenom sme dieťa videli."
„Videli? Kedy? Nie, počkaj, čo?" Grace medzi nimi nechápavo skákala pohľadom.
„My... my s Owenom nie sme... celkom... obyčajní." Eleri zistila, že netuší ako začať.
„No to vidím."
„Nie, nevidíš. Mami, niečo som ti o sebe nepovedala. Odmalička sa mi diali čudné veci. V noci som nespala. Vychádzala som z tela a robím to dodnes."
Grace jej konečne venovala plnú pozornosť. Normálne by jej neverila, ale pred sedemnástimi rokmi... „Prosím?"
Eleri si uhladila vlasy. „Prechádzam dimenziami. Vedela som to odmalička, preto tie nočné mory. Vo svete, do ktorého sa dostávam, žijú... zlé bytosti. Tak som videla tvoje dieťatko – je pri tebe jeho duša. Ja viem, že je to neuveriteľné, ale môj otec... on to vedel, však? A niečo naučil aj teba. Preto si prestala starnúť."
„Eleri, to s tým starnutím..." neisto pozrela na Owena.
„Dali sme ti urobiť testy, mami," vychrlila Eleri. „Máš dvadsaťsedem rokov a tuto pán doktor," ukázala na nevlastného otca, „je od teba len o desať rokov starší. Fyzicky."
Grace klesla sánka. Pozrela na manžela. „No? Máš k tomu čo dodať?"
„Prosím, nezabíjaj ma."
Eleri vyvrátila oči. „Nespomínaš si, keď si mňa alebo Owena pristihla rozprávať sa samých so sebou? Určite sa to už stalo."
„No a?"
„Je to preto, lebo pri mne býva môj sprievodca. Pochádza z astrálu, je to hovoriaci králik a volá sa Ruby. Často s ňou hovoríme, ale vidíme ju len my."
Jej mama chvíľu mlčala, spracovávala informácie. „A si si istá, že neberieš drogy?"
„Ja viem, že je ťažké tomu uveriť, mami. Ale zamysli sa. Môj otec ti musel rozprávať o podobných veciach. Stavím sa, že po ňom mám tieto schopnosti."
To nemohla vylúčiť. Zvesila plecia. „Mala som sa o teba viac zaujímať," smrkla. „Tvoj otec... bol veľmi vzdelaný. Mala som pocit, že vie všetko. Tiež sa občas rozprával s nikým a raz mi predviedol... ako hýbe predmetmi," priznala. „Roky som sa presviedčala, že to nebola pravda."
„Asi bola. My, astrálni cestovatelia, máme neobvyklé schopnosti, ale napríklad ja som vo fyzickom svete veľmi oslabená."
Opäť vrhla pohľad na Owena. „A ty? Aj ty si... ako ona?"
„Vieš, Grace, je to trochu zložitejšie. Nie sme len astrálni cestovatelia, sme vojaci. Teda hlavne Eleri, ja som už mimo službu."
„Vojaci?!" Grace vstala. „Moja dcéra..."
„Upokoj sa, mami!" zahriakla ju Eleri. „Nie je to tak, ako si myslíš. Bola som vybraná, lebo som silná. V astrále sú démoni – škodcovia, ktorých som donedávna odstraňovala. Už to nerobím."
„Áno? A prečo?"
Zahryzla si do pery. „Prevrat," vysvetlila jednoducho. Rozhodne už nepodlieha šéfom a sama si vyberie, proti komu pôjde.
Owen spozornel. Nič nevedel o prevrate a predsavzal si, že Eleri dnes ešte vyspovedá. Tvárila sa dosť vážne.
„Prevrat? V jemnohmotnom svete? Dobre, El, pomaly. Ty vstávaš z tela a po nociach bojuješ s... démonmi. A s Owenom ste to predo mnou tajili. A tvárme sa, že tomu verím. Nie, radšej... prečo by som tomuto šialenstvu mala veriť? Dajte mi jediný dôkaz." Grace na nich pozrela s jasnou výzvou.
Eleri nechcela mamu vyľakať, preto opraty prebral Owen. Pozrel na misu ovocia na stole, odkiaľ sa pomaly do vzduchu vzniesli tri pomaranče. Levitovali v rôznych výškach, než klesli priamo pred šokovanú Grace. S ústami dokorán sa otočila k manželovi. „Asi pôjdem k tomu doktorovi."