Ubiehal deň za dňom. Už to nešlo tak rýchlo ako doteraz. Všetko sa vlieklo. Alex sa už odvtedy neozval a všetci sa dostali tam kde boli na začiatku.
Lenže už som tu nebola pre nich. Nedokázala som to už viac. Sama som sa ledva držala na nohách. Trvalo mi dlho sa aspoň ako tak vzchopiť.
Dostala som sa do akého si kolobehu. Ráno som vstala s kocovinou, poblúdila som po dome trochu, potom som išla na moje miesto, potom zas domov a von na nejakú párty.
Takto som fungovala už veľmi dlho. Svokra sa nado mnou pohoršovala, James ma neriešil a Mike bol moc zamilovaný.
Neprešiel deň kedy by som sa so svokrou nepochytila, ale keď potrebovala utešiť alebo niečo, tak som jej bola dobrá.
Neskutočne ma to vytáčalo, a tak som sa radšej spakovala a odišla. Vždy som to tak robila a rovnako tomu bolo aj teraz.
Obula som si tenisky a siahla po kľučke, keď sa zrazu za mnou ozval hlas.
"Kam zas ideš?" Spýtala sa ma svokra.
"Vás do to toho nič nieje!" Odvrkla som jej.
"Jasné ideš sa zas ožrať ako taká posledná fľandra na tejto zemi." Prudko som sa otočila a doletela k nej.
Nenávistne som na ňu pozrela a pomaly a zreteľne začala rozprávať.
"Vy si láskavo na mňa hubu otvárať nebudete! Lebo vám prisaham, že ani ten make up na xichte vám nepomôže!" Chytila som jej tvár do ruky a stlačila jej sánku.
"Jessica!" Skríkol po mne James zo schodiska.
"Čo to robíš? Pusti ju!" Pokračoval a dobehol ku nám. Pustila som ju a odstúpila som.
"Ty si sa už načisto zbláznila?" Skričala po mne a vlepila mi facku. Pokrútila som hlavou a usmiala sa.
"Jessica, čo to s tebou sakra je?! Správaš sa hrozne! Ako čistý pubertiak!" Začal do mňa hustiť James.
"Zrazu? Zrazu si si ma všimol? Doteraz som vám obom bola dobrá, len keď ste sa nemali komu vyplakať! Ale viete, čo? Končím! Vystačte si sami! Tak ako som aj ja musela, lebo obaja ste sa na mňa vykašľali! Zbohom!"
Zvrtla som sa na päte a odišla. Ostali tam nemo stáť bez jediného slova, ktoré by mi povedali.
Nemohla som to už viac držať v sebe. Určite nie potom, čo mi povedala svokra a ako sa ku mne zachoval James.
Aj ja som len človek, a aj ja mám len jedny nervy. Mám dosť veľkú trpezlivosť, no nestrpím takéto správanie voči mne.
Bola som smutná, ubolená, sklamaná, nahnevaná, ale aj pyšná na seba. Na to že som im to už konečne povedala a nemusela to v sebe dusiť.
***
Vracala som sa pomalým krokom domov. Myslela som si, že nebudem mať chuť sa tam vrátiť, no niečo ma tam nesmierne ťahalo.
Slnko sa strácalo pomaly za horami, keď som uvidela v diaľke dom. Čím viac som sa k nemu blížila, tým lepšie som počula aký si šum.
Nevedela som k čomu to zaradiť. Ale ten šum ma priam volal, aby som sa ponáhľala domov.
Siahla som po kľučke na bráne a otvorila si. Ten šum viac a viac silnel. Nevedela som odkiaľ to ide. Obzrela som sa okolo seba a započúvala sa.
Išlo to spoza domu a mne to vtedy doplo. Fontána. Rozbehla som sa ako zmyslov zbavená.
Zastavila som sa, až keď som ho uvidela. Neverila som vlastným očiam. Stál tam. Pozeral na mňa a doširoka sa usmieval.
A zrazu sa mi pred očami zjavila spomienka za spomienkou...
"Smiem prosiť?" Nastrčil mi rameno. Ochotne som ho prijala. Cez večeru sme si vymieňali pohľady, a keď sa nám pohľady stretli, usmiali sme sa.
***
Išli sme von z reštaurácie, keď som sa pošmykla. Alex ma stihol zachytiť. Pozrela som mu do očí a čakala, čo bude ďalej. Postavil ma na nohy a spoza chrbta vytiahol malú krabičku.
Bola som extrémne prekvapená, že to urobí teraz. Kľakol si a otvoril krabičku. Bol v nej diamantový prsteň. Fakt nádherný. Pousmiala som sa.
"Jessica, láska moja, vezmeš si ma?" Povedal sladko. Hoci som vedela, že to hrá pred novinármi, aj tak ma to potešilo.
***
"Moje city k nej poznáš, no teraz je to iné. Akoby sa niečo vo mne zlomilo, ale ja to nechcem. Zatiaľ nie." Pohladil ma Alex po chrbte.
"Takže si sa cez Clark nepreniesol?" Na moje nešťastie som si kýchla.
***
Vypili sme skoro celú fľašu. Boli sme opití. Pospevovali sme si a snažili sa byť čo najtichšie. Moc to nevyšlo. Alex sa zatočil a padol na zem. Stiahol ma so sebou. Dopadla som mu presne na hruď.
Priblížila som sa ku nemu tvárou. Pozrela som na jeho krásne vykrajované pery. Priam kričali, aby som ich pobozkala. Prekvapilo ma však, že on to spravil za mňa.
Niekto vtrhol dnu. Okamžite sme sa od seba odlepili. Alex si na seba rýchlo prehodil košeľu a ja som len ticho sedela. Pozrela som na Monu, ktorá stála vo dverách.
***
Pretočila som sa na bok a pozrela sa na stolík. Bola na ňom voda, tabletka a nejaký lístok. Natiahla som sa poň.
Myslím, že to budeš potrebovať :) -Alexander
***
"Milujem ťa." Povedali sme naraz a zasmiali sa. Verte mi, že toto nebolo plánované. Nasadili sme si obrúčky.
"Môžete sa pobozkať."Dal mi preč závoj. Nahol sa ku mne a nastal náš bozk. Všetci jasali, tlieskali a niektorí aj plakali. Ja som si náš bozk popravde veľmi užila. Mám taký dojem, že ani Alexovi to nevadilo.
***
Utrpela som šok v podobe svadobného únosu. Vyhodili ma von oknom a vďaka Alexovi som stále tu. Zachránil ma.
Pozrela som sa mu do tých belaso modrých očí a prešla mu chladnými prstami po tvári až som zastala na jeho sánke. Zavrela som si oči a jemne ho pobozkala.
***
"Ale no tak! Princezná! Hlavu hore, padne ti korunka." Už len to oslovenie ma prinútilo usmiať sa. Nehovoriac o jeho krásnom úsmeve.
Objal ma okolo pása a pozrel mi do očí. Jemne ma nadvihol a zatočil. Usmievala som sa a zvýskla od radosti. On vie ako rozveseliť.
Položil ma a opäť nastal ten pohľad. Dúfala som, že ma pobozká. Spravil tak.
***
I knew I loved you then.
***
"Vieš ja ti musím niečo povedať." Začal a normálne sa trochu červenal.
"Ja, ja ťa milujem." Povedal a mne srdce podskočilo od radosti a vynechalo pár úderov. Tak dlho som na toto čakala.
***
"Mala by si vedieť, že ťa Alex má iba na jedno. Na sex." Stisla som jej krk najviac, ako sa mi dalo.
***
"Ja som na teba nahnevaný, pretože ťa milujem." Prehovoril už pokojnejším hlasom.
***
Alexander, ľúbim ťa ♥
PS: Nehnevaj sa na mňa ani na seba.
S láskou tvoja"PRINCEZNÁ" ♥
***
Zaryl mi skalpel do ruky a kúsok potiahol. Celým telom mi prešla ostrá bolesť a z môjho hrdla sa vydral výkrik plný bolesti.
***
"Alex!" Zakričala som, keď som ho zbadala stáť pár metrov od auta.
***
Ten pocit bol na nezaplatenie. Akoby sa zastavil čas. Jediné, čo som dokázala vnímať bolo jeho objatie.
V jeho objatí som sa cítila neskutočne bezpečne. Bola som chránená pred celým svetom. Predstavoval štít, cez ktorý nemohlo nič preniknúť.
***
Strhla som si z prstu obrúčku a chytila ju do ruky. S hnevom som na neho pozrela.
"Od dnes sme manželia, len na papieri a pre verejnosť. Máš to, čo si chcel." Hodila som po ňom obrúčku.
***
Nedovolím mu dostať sa znovu do môjho srdca. Vzdávam sa Alexa, vzdávam sa lásky...
***
Mafia nás spojila.
Bolo toho na mňa naraz priveľa. V hlave som mala neskutočný tlak a ledva som sa dokázala udržať na nohách.
Zaostrila som na Alexa. Pozbierala som všetku silu a energiu v mojom tele a rozbehla sa mu oproti. Vletela som mu priamo do náruče.
"Spomenula som si." Šepla som tichým hlasom.
♦♣♠♥
Ahojte zlatíčka ♥ Časť po dlhej dobe, ale dúfam, že Vás potešila :)
Ďakujem za 11,5K readings ♥
Ste super ♥