Akonáhle sa lietadlo odpichlo od zeme, cítila som sa o niečo ľahšia a slobodnejšia. Ako vták, ktorý vzlieta k výšinám.
Sandy bola do hodiny tuhá, takže jediným mojím spoločníkom.bol mp3 prehrávač so slúchadlami.
"Dáte si niečo slečna?" pristúpila ku mne letuška v modrej uniforme aeroliniek a vlasmi vyčesanými do nízkeho drdolu so servírovacím vozíkom, ktorý prekypoval jedlom a pitím od výmyslu sveta. Zbiehali sa mi slinky, avšak kvôli môjmu od nervov rozochvenému žalúdku som radšej nechcela nič riskovať.
" Iba minerálku, prosím", povedala som po chvíli a sledovala ju, ako predo mňa podáva fľašku aj s pohárom.
"Ďakujem", vyriekla som tak ticho, že ma sotva počula a hltavo sa napila z minerálky. V ústach som mala sucho ako na Sahare , navyše ma začala nepríjemne bolieť hlava. Nedokázala som však usúdiť, či je to tým, že sa nachádzam niekoľko kilometrov nad zemou, alebo nedostatkom tekutín. A možno oboje.
Pozorovala som cez okienko okolité oblaky, stratená vo vlastných myšlienkach. Neustále som rozmýšľala nad Tylerom a Jo, ktorí boli súčasťou môjho nového života a nad svojou rodinou, Danielom a Sandy. Každý z nich bol iný. Či už výzorom alebo charakterom. Jedno však mali spoločné - medzi riadkami mi dávali lekcie do života, ktoré som ja brala na ľahkú váhu. Bola som slepá, nesústredená. Život pretekal mi medzi prsty ako piesok. Vždy som brala a nie dávala. Narušovala som rovnováhu a toto bol môj trest - musieť obetovať lásku, aby mohol žiť.
Poznám taktiku Daniela a jeho otca a môžem povedať, že ničenie protivníkov im ide rýchlo a efektívne. Systém a plán by stratil na platnosti jedine vtedy, keby Daniel padol. Ktovie, možno sa stanem samozvancom spravodlivosti, len aby som ho odstránila z cesty a mohla s Tylerom žiť spoločný a spokojný život. Teda, ak mi to osud dovolí...