Tyler sa doma najbližšie dva dni neukázal a ja som usúdila, že je načase odísť. Sandy sa dokonca ponúkla, že priletí a bude mi morálnou podporou. Nechcela som, aby míňala peniaze na úplné zbytočnosti, no keď sa tá tvrdohlavá mulica pre niečo rozhodla, nebolo viac možné jej to vyhovoriť.
"Naozaj stadiaľto chceš odísť? Je tu predsa tak nádherne", podkopávala asi dvadsiaty raz moje rozhodnutie odísť naspäť domov a vysporiadať aa s Danielom súdnou cestou. Ja som predsa tá, kto má esá v rukáve.
"San, už som sa rozhodla, nekomplikuj to", oponovala som.
"Myslím si, že robíš chybu", šomrala, keď som preliepala páskou poslednú škatuľu.
"To nemôžeš vedieť", zopla som pery do úzkej čiary. Už ma to síce niekoľkokrát napadlo, no odmietala som si pripustiť, že by mala čo i len kúsok pravdy.
" Toto je posledná. Ešte pôjdem do firmy a ak všetko pôjde hladko, o dve hodiny môžeme byť na letisku.
Taxík ma priviezol priamo pred firmu a mne sa od nervozity začal zvierať žalúdok. Nemal však prečo. Jednoducho položím Tylerovi výpoveď na stôl, otočím sa a odídem. Je to ľahké. Potom nasadnem s Sandy do prvého lietadla a zmiznem. Z Londýna, z Tylerovho života...
Výťah prišiel neuveriteľnou rýchlosťou, akoby cítil, že to chcem mať rýchlo za sebou.