"Prepáč Sea, ale obávam sa, že dnes ti nebudem môcť robiť spoločnosť. Mám urobiť audit a tie papierovačky, aj napriek pomoci počítača trvajú dlho-predlho" , ospravedlňovala sa mi do telefónu Jordan , keď sa mi konečne podarilo jej dovolať, pričom som jej predtým musela nechať zopár odkazov. Neznášam odkazovače, tú vetu som na pokraji nervov vyriekla asi päťdesiat ráz.
"To je v poriadku Jo, pôjdeme inokedy. " Snažila som sa znieť ako za bežných okolností a nedať najavo, že som vývinom situácie sklamaná. Ona predsa za to nemohla. Účtovníctvo bolo pre takú veľkú firmu naozaj dôležité, čiže sa na to za žiadnych okolností nemohla vykašľať.
"Som rada. Počuj, tak ma napadlo, zajtra nám idú maľovať kanceláriu, čiže budeme končiť skôr, nechcela by si ísť so mnou do kina? Mám lístky na nejaký romantický film, čo ty na to? Apoň by som ti vynahradila ten dnešok. A objednám tvoje obľúbené karamelové pukance", hovorila ďalej a ja som presne vedela, o čo sa snaží. Nemám rada romantické filmy, no keď je zmienka o sladkom popcorne, idem i cez mŕtvoly, čiže pretrpím i ten film, ktorý je sladší, než bola Eiffelova veža na citrónovej torte, ktorú som dostala na svoje pätnáste narodeniny od rodičov. To ešte s nami býval otec.
"No dobre, ty vydierač, ale večeru platím ja,"ukončila som telefonát s úsmevom na perách.