KTO Z KOHO ✓

ČASŤ SIEDMA

Posledná krabica je vyložená a zostáva mi chvíľa voľna kým nepôjdem ráno znovu do práce. Poviem vám, oddychu mi teda veľa nezostáva. Zhrniem zo seba deku a zoberiem sa do sprchy. Horúca voda vie urobiť divy. Snáď z napoly mŕtvej osoby spraví živého človeka schopného normálne existovať. Boha jeho, veď s týmto úchvatným nápadom prišiel Peter, nech si to teda robí sám. 

Mokrá vyliezam z horúcej sprchy a zamotávam sa do uteráku. Prúd vody stekajúci po chrbte urobil v skutku divy. Uvoľnila som sa presne tak ako som potrebovala. Už by to chcelo iba niečo pod zub, preto zamierim do kuchyne, ktorá je spojená s obývačkou, otvorím chladničku a premýšľam po čom siahnem.
Na ramene mi pristane Petrova ruka. „Láska, keby sme tu boli sami tak z teba ten uterák okamžite strhnem," zašepká mi s perami na mojom krku.
Nechápavo sa k nemu otočím, „ako to myslíš?" Dopovedať vetu ani nestihnem lebo v momente, keď ho zazriem pochopím. Na gauči kde som len pred polhodinou ležala sedí náš sused. Je ten chalan snáď všade?
Spoza veľkých okuliarov na mňa hľadia dve jastrabie oči a pomaličky sledujú každý môj pohyb. Pobavene mi kývne hlavou na pozdrav.
Prevrátim oči, môj oddych je zase v ťahu. Stále som telo na telo, prakticky prilepená o Petrovu hruď. Jemne zdvihnem nohu a stehnom mu prejdem po nohe až do stredu. „Tak ho strhni, počkám v izbe," zašepkám mu naspäť aby ma nezačul neželaný hosť a pomaly sa premiestniť do spálne.
Menšia provokácia na oplátku na teraz musí stačiť. Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým aké silné reči vedia ľudia vypúšťať z úst a potom nič nesplniť? Jedna z vecí, ktoré mi na Petrovi od začiatku imponovali bolo práve to ako sa svojho slova vie držať a stáť si za ním. Nie ako väčšina mužov, ktorý majú len plnú hubu prázdnych rečí. Peter tie svoje vždy splní.
Zhodím uterák a nemusím ani rátať do desať, keď počujem ako Peter niečo hovorí neznámemu na našom gauči a otvára dvere do spálne. Dvere iba ľahko privrie a prevŕta ma svojimi ľadovými očami. „Koledujete si o problém mladá dáma." Pritisne ma telom o stenu a pobozká vášnivo až sa mi podlomia kolená. Dlaňami prechádza po mojom páse až dolu po nohe, zovrie ma za pás a zhodí na posteľ.
Ležím pred ním úplne nahá a on sa týči nado mnou. Obzerám si každý milimeter jeho tela, ukradnutá o dych skúmam jeho tvár. Je až nemožné aký je dokonalý. Mužný, krásny, zbožňujem z neho každučký kúsok. Bože ako ho ja len milujem.
Zľahka sa usmeje. „Dokončíme to neskôr, máme návštevu," povie a vytratí sa tak rýchlo ako prišiel. Čo iné sa dalo čakať? Sakra, tento muž ma raz oberie o rozum. Takýchto drobných hier som si užila medzi nami za tie tri roky viac než dosť. Jeden druhého vždy vyprovokujeme tesne pod rysku. Minimálne on si dáva na tom extrémne záležať aby som vždy niečo očakávala a nakoniec to nedostala. Život s ním je miestami zložitejší než by som mohla dúfať.

V rýchlosti sa teda oblečiem a namierim si to do obývačky. Najradšej by som zostala tu a zostala s vyloženými nohami až do rána, ale takého luxusu mi nie je dopriate. Je čas zistiť kto je ten muž na našom gaučia prečo tam musí byť akurát teraz.
Je nezdvorilé nechať cudzieho človeka len tak samého u vás v obývačke, ale keď sa tam ten človek sám pozve, to už je normálne? Akoby každý človek, ktorý sa niekam nasťahuje nemal po chuti nič iné iba sa v prvých týždňoch zoznámiť s celým širokým okolím.
Nemá nič lepšie na práci než otravovať susedov? Akurát stojí pri televízore, keď k nemu podídem.
S úsmevom sa otočí a premeria si ma od hlavy po päty ako som si ho ja prezrela, keď som ho videla po prvý raz. Až sa začervenám, keď si spomeniem aké veci mi behali vtedy po rozume. „My sme sa tuším ešte nezoznámili."
Letmo mu pozriem do očí, „nie. Som Elenor."
Vystrie ku mne ruku a zovrie v nej moju. Nepatrne si prejde zubami po spodnej pere a znovu sa usmeje. „Adam."
Oči mu tak šibalsky zasvietia až sa v letku pozriem na Petra či to spozoroval aj on. Netuším ešte prečo, no mám silný pocit, že s týmto chalanom bude ešte nejaký problém. Veď to by som nebola ani ja keby sme sa iba zoznámili a tam to skončilo. Očakávam problém všade kam sa pozriem a určite Adam nebude výnimkou, na také niečo sa mi do života zaplietol už viackrát ako mal.