Adam úplne v poriadku stihne prejsť do kuchyne, kým sa otvoria na chodbe vchodové dvere. Počuť odtiaľ lomoz a chvíľočku po ňom sa objaví pred nami Peter.
Položí si veci na kuchynský stôl a pozrie na nás. Najprv na Adama, veď prečo by sa obťažoval pozrieť najprv na mňa, že áno?
Chvalabohu, nestihne povedať jediné slovko a prehovorí Adam, „prišiel som sa akurát spýtať El či niečo nepotrebuje." Ruky si zastrčí do vreciek na teplákoch a na mňa hodí nevinný úsmev. Akoby ním hovoril, neboj sa, vôbec som ti nechcel pretiahnuť frajerku.
Bože, to len ja mám v tejto miestnosti pocit, že to zo mňa aj z neho len tak kričí? Cítim sa akoby som si to s Adamom rozdala minimálne štyrikrát za sebou. Srdce mi tlčie, div, že ho ani jeden z nich nepočuje. Mohla by som s ním ísť robiť náhradu namiesto kostolných zvonov. Bim bam, bim bam.
Peter od kedy prišiel ešte nič nepovedal, ticho sa mi v ušiach prehlbuje a tlčie mi z vnútra o lebku.
„Ako si sa mal?" pokúsim sa o normálny tón, no znie mi ako škrípanie píly, Ak toto nepočuje, tak potom naozaj neviem.
Za vtedy Adam postáva pri linke a na perách má slabý úškrn. Roztopašne sa usmieva a začína s Petrom diskutovať akoby sa nič nedialo.
Začínam pomaly nadobúdať dojem, že si napokon nič nevšimol, je to len v mojej hlave, nič sa predsa nestalo. Prehodí so mnou ledva zopár viet a tak sa horko ťažko postavím z pohovky, opatrne aby som nestúpila na boľavú nohu.
Adam razom priskočí ku mne a slabo sa mi rukou obtrie o plece. Skĺzne mi rukou jemnúčko ako pierko po chrbte z tej strany, na ktorú nemá Peter výhľad. Silno ma napokon podoprie, „pomôžem ti."
Čo sa jeho týka, Peter mu z akési zvláštneho dôvodu plne dôveruje. Nie je to ako pri iných mužoch, ktorý sa na mňa ani nemôžu pozrieť bez toho aby mu nešiel z nosa dym. Adam by ma mohol vyzliecť meter od neho a ledva by to zrejme zaregistroval.
Trúfalo presuniem takmer celú váhu na jeho plece, nehodlám mu jeho triky vôbec zľahčovať.
Cítim ako ma uchopí a krivká spolu so mnou do izby. Tuho ma drží za bok, aj keď sem dôjdeme a môže ma pustiť. „Nezabudni kde sme skončili," hlasom ma doslova pohladí ma rozochvených perách. Pomôže mi posadiť sa na posteľ a venuje mi ešte jeden pohľad. Oči má tak veľmi tmavé až ma po kúsočkoch vťahujú do seba. Palcom ma pohladí po líci a odíde. Nepovie ani slovko a vráti sa za Petrom.
Bože, dovedie ma do šialenstva. Toto nesmiem.
Po niekoľkých dňoch ma noha takmer vôbec nebolí. Vraciam sa z práce, príde mi že po nekonečnej dobe zvládnem celú cestu sama a po vlastných. Bodaj by aj nie, veď niet nikoho kto by šiel so mnou.
Vystúpim z výťahu a ponáhľam sa k našim dverám. Samozrejme doma nie je nikto, predpokladám, že budem sama minimálne do večera. Vonku už bude tma, keď sa Peter vráti domov. Chodí domov čoraz zriedka, pracuje od nevidím do nevidím, niekedy mám pocit, že sa jednoducho nevráti. Čakám, čakám a neviem sa ho dočkať.
Pripravený kľúč už dobreže nenamierim smerom k dverám, keď ma zo zadu oblapí niečia paža. Silná ruka ma stiahne k sebe a druhá dlaň mi zakryje ústa čím ma úplne umlčí.
Na čelo mi vystúpi pot a začnem prerývane dýchať.
Ruky ma stále ťahajú preč.
DU LÄSER
KTO Z KOHO ✓
RomantikAnotácia: Ona cynická mrcha, on chorobne žiarlivý. No napriek tomu im to elegantne funguje. Alebo fungovalo? Ľudia majú často krát pocit absolútnej dokonalosti vo chvíľach, keď sa všetko začne rúcať. Ich príbeh začne pokračovať tam, kde by práve mal...
