KTO Z KOHO ✓

ČASŤ 24

Zatiahnú ma do neďalekého bytu a zabuchnú za sebou dvere.
Keď sa mi od ľaku a zdesenia konečne rozostretý zrak začne vyjasňovať všetok strach ma razom prejde.
Ruky ma pritláčajú o rám dverí a dve temné oči sú tak blízko, že v nich vidím svoj odraz.
Ani si nestihnem uvedomiť kedy a ruka mi vystrelí hore a švacne ho po líci takou silou až to plesknutie muselo byť počuť až u susedov. „Čo to vystrájaš, kurva?" rozhorčím sa a zazriem na Adama tak škaredo až o krok ustúpi a chytí sa za červený odtlačok mojej dlani na jeho líci.
Neustúpi príliš ďaleko, urobí len jeden maličký takmer nepatrný krôčik vzad. Stále sa nado mnou týči a hľadí na mňa. Oči má sklopené k svojej ruke na tvári akoby neveril, že som mu naozaj vylepila. „Čo robíš ty," odpovie. Cítiť z jeho hlasu urazený podtón.
Rozhliadnem sa zvedavo okolo seba, v jeho byte som ešte vôbec nebola, nebol na to dôvod.
Znovu sa ku mne prikradne a dlane mi položí na plecia. Je o hlavu vyšší, silnejší. Prišpendlí ma naspäť k dverám a skloní dolu tvár. „Chcem byť chvíľu s tebou sám."
V ušiach ma pohládza jeho vzrušený šepot. Hovorí tak potichu no mne jeho slová hučia v hlave ako mocný vodopád. „Prosím...," začnem niečo hovoriť, no on svoje telo prvýkrát pritlačí o moje úplne celé, cítim každý jeden milimeter jeho hrude, pevná, hrejivá. Och bože. Neviem prečo, no zdvihnem ruky a chytím ho za paže, ktorými ma oblapil.
Pri mojom dotyku vzdychne a telo pritlačí ešte bližšie. Nehýbe sa, iba sa na mňa díva a vpíja sa mi do očí tak uprene, že medzi nami iskrí ohňostroj na všetky strany.
Na zmysly mi udrie jeho vôňa, korenistá zmes a mentolová žuvačka v jeho ústach. Bože ako veľmi chcem aby namiesto žuvačky omálal v ústach moje pery. Kiež by ma bol pobozkal, hneď teraz. Mal to urobiť už minule, potom by už nebolo cesty späť, neudržala by som svoje zmysly na uzde a podľahla mu. Tak dlho som vzdorovala, už nevládzem. Priťahuje ma ako magnet.
Opiera sa svojim tvrdým rozkrokom o spodok môjho brucha, cítim ho tak zreteľne až sa pod jeho telom roztápam.
„Môžem ťa pobozkať?" opýta sa a na stotinu sekundy počká na moju reakciu.
Ja som avšak bez slov a tak priloží svoje ústa k mojim. Prvýkrát sa konečne dotknú a mnou v tej chvíli preletí náboj.
Nestihnem ochutnať jeho pery, ani on tie moje. Sklamane no so sebazaprením okamžite po jeho dotyku odvrátim hlavu nabok.
Ústa nechá na mojej koži a ako otáčam tvár tak jeho pery putujú od pier na líce.
Mám sto chutí vrátiť ju na pôvodné miesto a bozkávať ho tak dlho aby som si vynahradila každú jednu minútu, ktorú som o tom snívala. Ja hlúpa. „Nejde to," zdesene sama so seba mu šepnem slová do tváre.
Nechá ma vymaniť sa z jeho rúk, nedrží ma na silu.
Odídem a zaplesnem za sebou dvere div, že mu nimi nerozbijem nos. Priam bežím čo najďalej od toho zakázaného pokušenia kým neurobím nejakú chybu, ktorá sa nebude dať nijako vrátiť.
Zdvihnem kľúče, ktoré mi museli spadnúť na zem, keď ma zatiahol k sebe a otvorím dvere. Ako splašená vbehnem dnu a zavriem. Ihneď skĺznem po dreve dolu a sadnem si na zem. Snažím sa upokojiť dych, ktorý sa mi nebezpečne zrýchľuje.
Upokojujem sa pomaly, jeden z mála momentov, keď som rada že doma nikto nie je.
Pomaličky sa začnem dvíhať hore, keď mi začne zvoniť mobil. Vylovím ho otrávene z vrecka, kto do čerta volá práve teraz? Podráždene si vzdychnem.
Neznáme číslo si po týždňoch ticha znovu našlo cestu ku mne. Kašľať na to. Hovor zruším, no hneď na to príde aj správa. „Do kedy ma mieniš ignorovať?"