Wilde vs. Styles 2. séria

49. Povedz mi to teraz..

Dorazili sme do vili a ocitli sme sa bez pozornosti Marka. Šiel si po svojom a teda domov. Niall ma usadil v obývačke s tým, či si dám niečo na pitie, poprípade či nechcem niečo jesť.

„Mohli by sme si niečo objednať.“ navrhla som, pretože som začala pociťovať prázdnotu v žalúdku. Koľko som už nejedla? Odkedy sme vystúpili z lietadla v podstate nič. Jedno hubky na oslave sa nerátajú ako poriadne jedlo.

„Pizza alebo čína?“ zakričal na mňa z kuchyne, čo ma iritovalo. Kričať môže po kom len chce, ale ja to nebudem! A tiež nebudem kričať ani ja. Za prvé urobím to iba ak z pôžitku a za druhé ešte stále som mala dosť z toho behu. Preto som zodvihla svoj lenivý zadok a pobrala som sa za Niallom do kuchyne. Hrabal sa v chladničke, z ktorej mu vonku trčala len zadná časť tela. Zahryzla som si do pery a po rozume mi začali behať neslušné myšlienky. No čo už? Som predsa len človek.

„Tak? Čo si objednáme?“ znovu zakričal, pretože nevedel o mojej prítomnosti v miestnosti. Podišla som k jeho pozadiu čo najtichšie, aby si ma nijako nemohol všimnúť a celou silou som ho čapla po zadku. Hneď sa mykol a podľa rámusu, ktorý sa rinul z chladničky si buchol hlavu o vrchnú poličku. Jauvais! To muselo bolieť. O pár krokov som podstúpila a zatvárila som sa a la "ja nič, ja muzikant".

„Au! Do pekla!“ zanadával a vystrčil hlavu z chladničky von. Ruky mu automaticky vyleteli do vlasou, kde si začal šúchať boľavé miesto.

„Prečo si to urobila?“ pozrel na mňa vyčítavo. Len som sa zasmiala a pokrútila som hlavou. Nepovedala som ani slovo, čo ho asi trochu rozčúlilo.

„Za toto dostaneš dvadsať na holú.“ vyhrážal sa mi, no neurobil krok ku mne. Stále stál na mieste a šúchal si hlavu. Napokon spustil ruku dolu a ja som naňho ostala nemo hľadieť. Jeho vlasy vyzerali veľmi neodolateľne. Boli chaoticky rozstrapatené do všetkých strán. Ruky ma začali svrbieť a nedokázala som viac odolávať pokušeniu dotknúť sa ich. Podišla som ku zmätenému Niallovi, vystrčila som ruku dopredu a sprvu som ho pohladila len po líci. Pôžitkársky zavrel oči a pritúlil sa viac k mojej ruke. Postupne som ňou však prešla vyššie a konečne som upokojila brnenie v mojich prstoch, keď som zaťahala za končeky jeho vlasou. Druhou rukou som vyšla na pomoc tej prvej, čo spôsobilo, že som sa k nemu musela pristúpiť ešte bližšie a natlačiť sa naňho celým svojím telom.

„Oh!“ hlasno zavzdychal a ruky si položil na moje boky, ktoré po chvíli silno stlačil. Tiež som zavzdychala, no nie tak nahlas ako on. Trochu som znervóznela z toľkej blízkosti našich tiel a preto moje ruky samé od seba zastali na mieste. Niall otvoril oči a zahľadel sa do tých mojich. Hlavou sa priblížil k mojej a jemne sa obtrel o moje pootvorené pery. V ústach mi vyschlo a pery ma svrbeli od nedostatku pozornosti. Znova sa jemne obtrel o moje suché pery, no ja som to viac nechcela znášať. Nedokázala som trpieť jeho trýznenie. Živočíšne som sa naň vrhla a neľútostne som ho zaťahala za vlasy. Takmer o chvíľu so mnou spolupracoval a s rovnakou vervou mi oplácal moje bozky. Rukami stláčal moje boky, poprípade nimi zablúdil nižšie na môj zadok, ktorému sa tiež venoval s rovnakou pozornosťou, ako mojím ústam. Keď jeho ruky spočívali na mojom zadku, vyšvihla som sa hore a nohy som mu obmotala okolo trupu. Podišiel so mnou k ostrovčeku a položil ma na kuchynskú dosku. Svojím telom sa vtesnal medzi moje stehná a hlavou sa skláňal nad mojou tvárou. Rukami som vykĺzla z jeho vlasou a postupne som nimi mierila nižšie na jeho ramená, až k lemu trička. Prstami som zachádzala pod neho, no neodvážila som sa mu ho vyzliecť, aj keď som po tom veľmi túžila. Čosi ma brzdilo. A to asi ten fakt, že sme spolu opäť niečo nemali doriešené.

„Niall.“ mrmlala som a snažila som sa od neho odlepiť svoje pery. Niečo zamrmlal späť, no neodtiahol sa odo mňa.

„Niall, no tak.“ znova som zamrmlala a pokúsila sa odlepiť pery od jeho. Opäť len zamrmlal niečo nezrozumiteľné a presúval sa z mojich úst na líce, až ku krku. Aspoň, že som mohla slobodne rozprávať.

„Niall, na chvíľu..“ ani som nestihla dopovedať, pretože som zavzdychala od spaľujúcej rozkoše. Niall sa pohrával s mojím miestečkom na krku, ktoré keď bozkával a sal, privádzal ma tým do šialenstva. Vydávala som zo seba nezrozumiteľné zvuky, čo zneli ako zavíjanie veľryby. Niall sa postupne znovu začal presúvať k mojím ústam, no zastavila som ho svojím ráznym odmietnutím.

„Dosť! Dosť!“ zvolala som a snažila som sa od neho odtiahnuť. Niall sa zamračil, no poslúchol ma. Odstúpil odo mňa a oprel sa o kuchynskú dosku oproti mne.

„Prepáč. Neovládal som sa. Asi to je na teba priskoro.“ vyvádzal ako zmyslov zbavený a ťahal sa pritom za končeky vlasou.

„Niall! Hej! Niall!“ snažila som sa upútať jeho pozornosť, no akoby ma vôbec nepočúval. Stále iba dokola opakoval ako ho to mrzí, a že na mňa nemal tak vyletieť. Zliezla som z dosky, na ktorej som doteraz sedela a podišla som k nemu. Ruku som mu položila na líce, aby som ho aspoň na chvíľu upokojila. Stíchol, ruky spustil pozdĺž tela a zahľadel sa mi do očí.

„Niall, som v poriadku. Nešiel si na mňa skoro ani nič. Ale ešte sme čosi nedoriešili a tak by sme možno mohli najprv ukončiť jednu záležitosť skôr ako začneme druhú.“ navrhla som a tak len jemne prikývol. Šla som sňať svoju ruku z jeho líca, no zastavil ma tým, že si ju tam pridržal svojou. Bláznivý hlupák! Bolo na ňom vidieť, že ako prvý neprehovorí a tak som začala ja.

„Ako myslel Mark tie slová, že som sa stala tvojou láskou?“ musela som to vedieť. Nedalo by mi to spať, keby som sa to neopýtala. Som už proste taká. Zvedavá až za hrob.

„Tak ako to znelo.“ šepol a zavrel oči.

„No nemal ti to hovoriť. Chcel som ti to povedať sám, keď by na to bola vhodnejšia doba. On mi to však celé pokazil.“ pokračoval a otvoril svoje krásne modré oceány, v ktorých som sa strácala a blahom rozpúšťala. Nepriamo mi tu naznačuje, že sa do mňa zaľúbil?

„Tak mi to povedz teraz.“ vyzvala som ho a položila mu aj druhu ruku na líce. Tiež na ňu položil svoju a pôžitkom zavrel oči. Tiež sa mi zdalo, akoby znervóznel a vnútorne sa posilňoval k vysloveniu slov, ktoré mu ležali na srdci. Opäť otvoril svoje krásne oči, v ktorých som už nemohla vidieť ani štipku pochybností.

„Ja, zamiloval som sa do teba na prvý pohľad, Charlotte.“ vykĺzlo z jeho neodolateľných pier a do očí sa mi vohnali slzy od toľkej úprimnosti. Na perách mi však trónil úsmev a nemizol.

Awwww... ten koniec ma dorazil ľudia :3 Inak ja som fest šibnutá, keď sa tu roztápam nad vlastným príbehom :D Čo už? Stáva sa aj v horších rodinách :D Čo hovoríte na dnešnú časť vy? Čo mu na to povie Charlotte? A čo si myslíte, že bude ďalej? Vyjadite sa v komentároch a votujte, pretože aj tie ma veľmi potešia.. Časť venujem Angelito69.. uži si ju ;) A baby.. ak chcete mať venovanú časť, pýtajte si ju.. Ja teraz vyberám úplne náhodne, ale pokojne si vypýtajte venovanie a nehanbite sa..