Wilde vs. Styles 2. séria

20. Musím zistiť pravdu..

Na letisku som bola pomerne skoro. Na tú premávku v Londýne to bolo fakt slušné. Zobrala som si všetky veci a vybrala som sa k odbaveniu. Mám tu pristavené súkromné lietadlo. Mich sa teraz o mňa musí starať ako o rozmaznanú princezničku. No nesmiem sa stresovať a on to teraz veľmi dobre vie. Výhoda pre mňa. Čo si zaumienim, to dostanem. Vybavila som všetky kontroly a po desiatich minútach som konečne sedela v mojom lietadielku. Usadila som sa a hlavne som sa pripútala. Vyložila som si nohy na sedadlo oproti mne a z tašky som si vytiahla tie bulvárne keci. Nič som neriešila a tak som ani nevedela, kedy sme vzlietli. Bola som pohltená tými všetkými kecami o mne a Harrym. Postupne sa mi však začali rozmazávať písmenka a uvedomila som si, že plačem.

„Ste v poriadku?“ dobehla za mnou letuška.

„Nie, nie som.“ úprimne som jej odpovedala a ešte viac som sa rozplakala.

„Nepotrebujete niečo? Tabletku, vodu, porozprávať sa, objatie..?“ opýtala sa ma a venovala mi súcitný pohľad. Prikývla som a hneď na to som jej odpovedala.

„Priniesli by ste mi vodu, prosím?“ snažila som sa to povedať bez vzlykov, no ku koncu sa mi to už vôbec nedarilo. Prikývla a pomaly sa vybrala do palubnej kuchynky.

„A vreckovky.“ zakričala som za ňou ešte. Otočila sa na mňa a prikývla.

„Iste.“ riekla a pokračovala vo svojej ceste. Po asi minúte už bola späť pri mne a podala mi vodu aj so servítkami. Vzala som si to od nej a hneď som sa aj napila. Prázdni pohár som položila na stolík vedľa mňa a vreckovkami som sa snažila zotrieť slzy.

„Nechcete sa vyrozprávať? Uľaví sa vám.“ opýtala sa ma a ja som len prikývla. V hrdle sa mi tvorila veľká guča, ktorú som sa snažila prehltnúť. Letuška si prisadla ku mne a silno ma objala. Spočiatku som bola prekvapená, no napokon som jej objatie prijala. Rozvzlykala som sa do jej ramena a pritiahla som si ju ešte bližšie. Bola zlatá, že sa ma snažila utešiť.

„Čo sa stalo?“ položila mi novú otázku a ja som sa od nej začala odťahovať. Snažila som sa upokojiť svoje dýchanie, čo sa mi postupom času podarilo.

„Je to veľmi komplikované.“ vydýchla som napokon a pozrela jej do očí. Pohľadom ma vyzvala, aby som pokračovala a tak som aj urobila. Nebojím sa toho, že to niekomu povie. Všetci v mojej prítomnosti totiž musia podpísať dopredu zmluvu o mlčanlivosti.

„No ja.. chodila som s Harrym Stylesom. Všetko bolo super. Veľmi som ho milovala a aj on mňa. Aspoň mi to tvrdil. No potom sme obaja začali turné a mali sme koncerty. Počas koncertu v Paríži za mnou prišiel. Vtedy to bolo naposledy, čo bolo všetko v poriadku. Asi o dva týždne na to mal ísť na nejakú prehliadku a aj tam bol. Na ďalší deň sa v televízii odvysielala reportáž o tom, že sa vrátil ku Swiftovej, a že ju miluje, a že celý ten večer na prehliadke strávil s ňou. Proste ma týmto zničil. Zničil moje srdce. Ja som ho naozaj milovala a aj ho stále milujem. Bol za mnou a hovoril mi, že je to nedorozumenie, no neverím tomu. V telke sa vysielalo, ako povedal na adresu Swiftovej, že ju miluje. Bol to Harry a tie slová vyšli z jeho úst. Nebola to montáž. Bolo to skutočné. Musím sa s ním aj cez to všetko stretávať, pretože.. tento dôvod si chcem nechať pre seba. No, ale tu ide o to, že tým, že ho musím stále stretávať, sa mi vynárajú všetky tie spomienky naň a ničí ma to znovu a znovu a znovu. Stále dokola. Nevládzem už takto ďalej.“ snažila som sa hovoriť pevným hlasom, no nie vždy mi to vyšlo.

„Niečo na tom musí byť. Čo ak to novinári len nejako prekrútili? Nad tým ste neuvažovala? Neverím tomu, žeby zmenil názor len tak. Žeby sa zmenili jeho city z dňa na deň. Niečo na tom musí byť.“ vyhŕkla zo seba letuška a venovala mi ešte jeden povzbudivý úsmev. Tiež som sa o jeden pokúsila, no vyšiel z neho len obyčajný úškľabok.

„Nechám vás samú. Máte o čom rozmýšľať.“ prikývla som a začala som nad tým uvažovať. Má pravdu. Niečo na tom musí byť. Nie je možné, aby sa takto zmenil zo dňa na deň. Čo ak mala tá letuška naozaj pravdu? Čo ak to novinári naozaj celé prekrútili? Čo ak som urobila tú najväčšiu chybu v živote? Čo potom? Odpustí mi? Vrátime sa k sebe alebo ma už nebude chcieť v živote vidieť? Bože ja som poriadne hlúpa. Musím vedieť pravdu! Odpútala som sa a začala som hľadať svoj mobil. Keď som ho asi po troch minútach hľadania konečne našla, vytočila som Micha a čakala som, kým mi to zodvihne. Dlhšiu dobu to pípalo, no napokon môj hovor prijal.

„Prosím?“ ozval sa v mobile Michov hlas.

„Mich?“ vydýchla som do telefónu jeho meno.

„Letty? Čo potrebuješ?“ znovu som počula jeho hlas. Zhlboka som sa nadýchla a vyslovila som svoju požiadavku.

„Mohol by si mi zohnať video celej módnej prehliadky, na ktorej bol prednedávnom Harry? Samozrejme aj zábery z červeného koberca.“

„Načo to potrebuješ?“ vyzvedal.

„Mich! Vieš to zohnať alebo nie?“ zvýšila som hlas, čo sa mi ani neviem ako podarilo.

„Viem. Daj mi také dve hodiny a máš to.“ riekol.

„Dobre. Som v lietadle do Dánska, tak mi to potom pošli na hotel.“ oboznámila som ho s mojou situáciou.

„Fajn. Do dvoch hodín to tam máš. Musím ísť. Maj sa.“ riekol a zložil. Ani si nepočkal ma môj pozdrav, len ma surovo zrušil. Ach ten idiot. Ale aspoň mi zoženie ten záznam. Musím zistiť pravdu. Musím zistiť ako to celé bolo. Musím zistiť, či som nespravila chybu. S týmito myšlienkami som napokon zaspala.

Takže new part darlings.. plakám ľudia ku komentárom k minulej časti.. :/ čo už.. som konečne doma.. bola som aj s kamarátou u babky.. bola sranda.. až na počasie.. ochorela som.. :/ čo už.. a to by sme sa mali ísť v sobotu kúpať do Maďarska a v nedeľu idem s rodinkou do Trenčianských Teplíc pre otca, lebo je v kúpeľoch.. like mojej imunite.. :D cez školský rok vynechám ledva pár hodín a dik tu dojdu prázdniny a už som chorá.. ach jáj.. inak som myslela, že dnes nepridám časť, aj keď som ju sľúbila, no hapruje mi adapter k laptopu, takže si musím skočiť kúpiť nový.. :'( a to mi tak skvelo slúžil.. už je to síce druhý, no nerada ho opustím.. hahah ja som fakt divná :D inak vrátili sme sa späť k pohľadom Letty a zaujímalo by ma, či ste čakali takéto jej správanie.. znormalizu je sa? prizná si chybu? vyjadrite sa v komentoch.. len ma tým potešíte.. a tiež mi venujte hviezdičku.. aj za ne budem rada.. oh a ešte som zabudla.. našim miláčikom prajem všetko dobré k ich výročiu.. k našemu výročiu :D