Wilde vs. Styles 2. séria

22. Niečo sa stane! Cítim to..

„Jessy, ja som neskutočne hlúpa, že som mu neverila.“ nariekala som Jessy na kresle pred koncertom. Ani nie za hodinu začínam a ja tu sedím a revem ako malé dieťa nad rozliatím mliekom.

„Fajn, tak ešte raz si to zopakujme.“ navrhla Jess.

„Prišiel tam. Ignoroval všetkých novinárov. Opýtali sa ho, či ťa miluje. Odpovedal, že áno. Šiel do sály. Začala ho otravovať Taylor. Ignoroval ju. Skončila prehliadka. Išiel preč. Taylor sa mu podlizovala. On sa ju snažil odohnať. Blondína sa nedala a stále za ním doliezala. Chcela, aby ju vzal na hotel. Urobil tak a v telke sa odvysielalo klamstvo. Zabudla som na niečo?“ zrekapitulovala celú situáciu pri módnej prehliadke, no nie pokračovanie.

„Áno, zabudla. Videla som to v telke. Neverila som mu. Poslala som ho kade ľahšie. Zistila som, že som tehotná. Snažil sa mi to vysvetliť. Nepočúvala som ho. Znova som ho poslala kade ľahšie. Oznámila som mu, že bude otcom. Nechcel sa ma vzdať, no ja som ho zasa poslala do riti! Aj tak sa nevzdával. Boli sme na spoločnej prehliadke u doktora. Vzal ma na obed. Spali sme spolu. Hrablo mi. Vykričala som mu, že nie je výhra. Odišla som od neho. Letuška mi vstúpila do duše. Začala som rozmýšľať. Pozrela som si video z toho večera. Zistila som pravdu a teraz som v úplnej riti, pretože neviem, čo mám robiť. On neklamal a ja som mu neverila.“ znovu sa mi spustila nová spŕška sĺz. Akoby už ich nebolo za posledné tri hodiny dosť. Áno, už tu tri hodiny takto nariekam a utápam sa vo svojich slzách. Bože ja som krava. Prečo som mu neverila? Žeby to bolo tým, že ma podrazilo v živote už toľko ľudí? Žeby som už prestala veriť v to, že je tu niekto taký, kto ma má naozaj rád a nepodrazí mi kolená v období, keď som najviac zraniteľná?

„Čo mám robiť, Jess? Ja ho ľúbim. Čo keď mi už neodpustí a urobí mi to isté, čo ja jemu? Neprežila by som to.“ vzlykala som a pritom som sa snažila zotrieť si stekajúce slzy z líc.

„Mala by si ísť za ním a ospravedlniť sa mu. On ťa má naozaj rád, Letty. Odpustí ti. Ľúbi ťa a to človeka len tak neprejde.“ venovala mi povzbudivý úsmev v odraze zrkadla. Prikývla som a vstala som zo stoličky.

„Kam ideš?“ nechápavo sa opýtala Jess, keď som vyletela zo svojho miesta ako holubica z klietky.

„Idem nájsť Harryho a napravím svoju chybu.“ vyhŕkla som zo seba a znova som sa rozišla smerom k dverám. Keď už som bola na chodbe, počula som zo šatne Jessyn hlas.

„Letty!“ zvrieskla za mnou a tak som sa vrátila späť do šatne s otázkou v očiach.

„Máš koncert! Teraz nemôžeš odísť! On ti neutečie. Neboj sa!“ pripomenula mi. Len som prikývla a znova som sa usadila do kresla.

„A teraz z tebou niečo urobíme. Nemôžeš ísť predsa takto na javisko. Veď tvoji fanúšikovia utečú hneď, ako ťa zočia.“ robila si zo mňa žarty a snažila sa ma pri tom rozosmiať. Musím jej zatlieskať, pretože sa jej to podarilo. Začala som sa chychúňať a na chvíľu som prestala nad všetkým rozmýšľať. Nechala som si urobiť od Jess vlasy a keď mi prestali tiecť slzy po tvári, urobila mi aj make-up. Tiež mi pomohla obliecť sa do vybratých šiat na dnešný koncert.

„Tak hotovo!“ povedala asi po 50 minútach roboty. Pozrela som sa na svoj odraz do veľkého zrkadla na stene a musela som uznať, že to dievča robí divy. Pred chvíľou som tu vyzerala ako skapatý tuleň a teraz? Som schopná ísť aj na večeru s anglickou kráľovnou.

„Wau.“ vyšlo z mojich úst a venovala som úprimný úsmev Jess za jej prácu.

„Vyzeráš úžasne.“ riekla a utrela si imaginárnu slzy z oka. Začala som sa na nej smiať. Vyzerala a chovala sa ako moja matka, ktorá ma pripravovala na svoj maturitný ples a mal pre mňa prísť môj partner. Toto som však nikdy nezažila na vlastnej koži a ani nikdy nezažijem. Bol to zvláštny pocit.

„Päť minút ľudia!“ zvrieskol niekto na chodbe a potom vbehol do mojej šatne. Nebol to nikto iný ako Rick.

„Letty, už len päť minút.“ pripomenul mi. Prezrel si ma celú od hlavu po päty a následne mi venoval žiarivý úsmev.

„Vyzeráš prekrásne.“ vyhŕkol zo seba a znova si ma celú prezrel. Tiež som mu venovala úsmev.

„Ďakujem.“ riekla som a zatočila som sa okolo svojej osi.

„Ako taká princezná.“ uchechtol sa a zabuchol za sebou dvere. On mi zasa pripomína môjho otca. Chráni ma a stará sa o mňa ako o vlastnú dcéru. Som zaňho rada, pretože sa o mňa aspoň niekto zaujíma. Takých ľudí je v mojom živote naozaj málo, ktorý sa starajú skutočne o mňa samotnú a nie o moje peniaze. Pochopila som to už veľmi dávno. V mojom okolí je ich bohužiaľ veľmi málo a zlatokopov veľmi veľa.

„Pripravená?“ opýtala sa ma Jess a ja som len nemo prikývla. Vlastne som nervózna. Veľmi nervózna. Takáto nervózna som nebola ani na konkurze do súťaže. Neviem, no cítim, že sa dnes niečo stane a neviem, či to bude dobré alebo zlé. Neviem, aký by som z toho mala mať pocit.

„Si v pohode?“ Jess sa ešte ubezpečovala a pozerala mi pri tom do očí, akoby v nich hľadala odpoveď. Prikývla som a vybrala som sa k dverám.

„Tak poďme na to.“ vyšlo z mojich pier za cesty. Dorazila som do zákulisia a vzala som si od jedného technika mikrofón. Spoza veľkej steny som počula hlasy ľudí, ako odpočítavajú posledných desať sekúnd.

„Desať.. deväť.. osem.. sedem.. šesť.. päť.. štyri.. tri.. dva.. jedna!“ A je to tu! Stena predo mnou sa rozdelila na dve a pred očami sa objavilo viac ako tisíc pištiacich fanúšikov. Z reproduktorov začali plynúť prvé tóny mojej pesničky a ja som začala spievať. Dav akoby zvýšil svoje decibely, keď ma zočiť. Bolo to šialené, no cítila som sa skvelo. Keď som dospievala svoju prvú pesničku, zvítala som sa s publikom. Všetci pišťali, vrieskali, skákali. Snažili sa ma povzbudiť a tak som začala spievať ďalšiu zo svojich pesničiek. No keď som bola asi v polovici pesničky, hudba prestala hrať a v hale zhaslo svetlo. Bola som zmätená. Čo sa stalo?!

Hahah.. nová časť ľudze.. hah.. asi ma ukrižujete za ten koniec, no čo už.. aspoň, že neviete kde bývam.. to by za mnou došla Aďa s panvičkou a by ma ňou švacla po hlave :D a by ste mali po autorke a aj pokračovaní.. no nič.. čo myslíte, že sa stane? bude to niečo zlé alebo dobré? prečo asi vypadol prúd v sále? pôjde nakoniec Letty za Harrym? odpustí jej, že mu neverila? čo sa bude diať ďalej? vyjadrite sa v komentoch.. budem len rada za vaše názory.. mohli by ste sa inak viacerý ľudia vyjadrovať, pretože ja si potom myslím, že sa vám to nepáči a nemám chuť ani ďalej písať.. myslím si, že je to blbosť, a že to nikto nečíta.. :/ no nič.. radšej končím..