Wilde vs. Styles 2. séria

43. Nemusel si si robiť starosti..

Stála som ako obarená a prikovaná k zemi. Zo mňa by teda bola skvelá socha. Možno by som uspela aj ako Socha slobody. Ústa som mala dokorán, no nedokázala som s tým nič narobiť. Bol to pre mňa príliš veľký šok. Oni pre mňa prichystali oslavu. To je od nich tak pekné a šľachetné. Je tu dosť ľudí na to, že som so sestrou tak krátku dobu.. Prišli hlavne ľudia, ktorých stretávam v sestrinej spoločnosti a nejaký ďalší, ktorých určite nepoznám a ani som sa nimi nestretla. Chalani tu taktiež nesmeli chýbať. Miestnosť bola vyzdobená s transparentmi, s ktorých som vyčítala, že nie som sama, kto dnes oslavuje. Letty mi hovorila, že Liam mal narodeniny včera. Takže typujem, že ten koho nepoznám je hosť Liama.

„Všetko najlepšie, sestrička.“ zaželala mi Letty a prešla popri mne ku uškŕňajúcemu sa Harrymu. Už chápem, prečo sa tak ponáhľala. Beznádejne zamilovaná ženská! A po uši šťastný bastard! Prajem im to. A to už sa ku mne približoval usmievajúci blond chlapec s obrovskou škatuľou obalenou farebným baliacim papierom a obrovskou mašľou na vrchu v rukách. Nebodaj je to dar pre mňa?

„Ahoj, Charlotte.“ jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, keď som svoju pozornosť presunula len a len naňho.

„Ahoj, Niall.“ môj úsmev sa tiež rozšíril a tuším sa mi na lícach vytvorili rúžové fliačky. No do pekla!

„Prekvapenie.“ mykol plecami a došiel ku mne. Tuším má časť tej parády na starosti on.

„To je pre mňa?“ ukázala som prstom na balíček v jeho rukách a potom som si zahryzla do jeho špičky ako nejaká hanblivá školáčka. Do paroma! V jeho prítomnosti sa mením na nepoznanie. Čo má znamenať? Jemne prikývol hlavou a postrčil ku mne tú obrovskú škatuľu. Čo v nej len môže byť?

„Áno. To je pre teba. Všetko najlepšie, ty naša dospeláčka.“ zasmiala som sa a vzala som si do rúk darček od môjho najzlatšieho člena skupiny.

„Čo to je?“ podvihla som obočie a potriasla som balíčkom v rukách. Zachrastilo to a tak mi vyskočilo obočie ešte vyššie.

„Otvor to.“ vyzval ma zatváril sa netrpezlivo.

„To by bolo neslušné. Nemôžem ho otvoriť teraz. Odnes mi ho do izby a o chvíľu tam prídem za tebou.“ odvetila som a darček som mu podala späť. Povzdychol si, no škatuľu si prevzal.

„Počkám na teba.“ žmurkol na mňa a vyrazil smerom k izbám. Poobzerala som sa okolo seba a hneď sa ku mne nahrnuli nový ľudia s chalanmi na čele. Teda zvyškom.

„Všetko najlepšie k osemnáctinám, sestrička.“ zakričal Louis a zovrel ma v objatí. Hneď za ním sa ku mne nahrnuli aj Liam, Zayn a Harry.

„Skupinové objatie.“ niekto zreval na celú miestnosť a natlačilo sa na nás ešte viac ľudí.

„Au! Au!“ kňučala som od bolesti ako sa na mňa všetci tlačili.

„Dajte si spiatočku.“ vykríkol Louis snažiaci uchrániť ma. Postupne som sa mohla opäť zhlboka nadýchnuť a hýbať bez zbytočných ťažkostí.

„Ďakujem.“ venovala som im všetkým úsmev a začala som uvažovať ako sa odtiaľ bez väčšej pozornosti vyparím. Všetci sa odo mňa začali poberať a venovať sa svojim veciam. Aj tak som však potrebovala nejakú kamufláž.

„Pst! Pst! Louis!“ snažila som sa udržať si Louisovu pozornosť. Dúfam, že v ňom nájdem oporu.

„No?“ otočil sa späť ku mne a podvihol obočie.

„Mohol by si ma kryť? Potrebujem na chvíľku zmiznúť.“

„Ale.. ale. Kamže kam?“ znova mu vystrelilo obočie do výšky.

„To je nepodstatné. No tak.. urobíš to pre mňa?“ nahodila som psí pohľad a spojila som ruky dokopy.

„No tak, Louis. Prosím.“ žobrala som, až povolil. Prikývol a tak som sa mu od šťastia hodila okolo krku.

„Ďakujem.“ šepla som a pobrala som sa do izby za Niallom. Dúfam, že tam na mňa ešte čaká, lebo inak by to bol trapas a cítila by som sa divne a asi podvedená. Otvorila som dvere a prekĺzla som do izby cez malú škáru.

„Tu si.“ šepol a vyčaroval na tvári úsmev. Podišiel ku mne a vzal ma za ruku.

„Áno, tu som.“ tiež som šepla a chytila som sa ho. Zabuchol za mnou dvere a potiahol ma do útrob izby.

„Pripravená otvoriť si svoj darček?“ opýtal sa a zastal tesne pred posteľou, na ktorej bola položená škatuľa. Zahryzla som si do pery a prikývla som. Niall hlasno vzdychol a tak som podvihla obočie. Čo to malo byť?

„No tak.. do toho.“ povzbudil ma podišiel bližšie ku mne. Načiahla som ruky k farebnej hŕstke papiera a začala som ho trhať.

„Ho ho ho. Aká si len nedočkavá.“ doberal si ma a popri tom sa na mne smial.

„Nesmej sa mi!“ trucovito som riekla a odtiahla som ruky od na poly rozbalenej škatule.

„Dobre. Už sa ti nebudem smiať. Chceš s tým pomôcť?“ navrhol a tiež sa vrhol na baliaci papier. Ani som nestihla súhlasiť. Papier bol ako razom zo škatule preč a už ostávalo len otvoriť veko. Prsty som teda zastrčila pod kúsky kartónu a potiahla som veko hore. Zavrela som oči, a keď bolo veko dolu späť som ich otvorila. Nazrela som do bezdného darčeka a vytiahla som odtiaľ prvú vec a to kabelku od Louis Vuittona. Tak takýto drahý darček som ešte asi v živote nedostala.

„Čo na ňu hovoríš? Pomohla mi ju vybrať predavačka. Ja sa do tých módnych vecí až tak moc nerozumiem, ale vraj je to novinka na trhu a aj posledný hit.“ začal byť trochu nervózny, pretože som zo seba ešte nevydala ani slovko.

„Ak sa ti nepáči môžem ju ísť vrátiť a kúpim ti niečo iné.“ dobre že nezačal koktať.

„Nie. Páči sa mi a veľmi. Ďakujem, no nemusel si si robiť také starosti.“ podišla som k nemu a objala som ho okolo pása. Samozrejme mi objatie takmer okamžite opätoval.

„Prepána Jána! To neboli ani zďaleka starosti. Urobil som to rád. Pozri si aj zvyšok.“ popchol ma späť ku krabici a tak som z nej začala vyberať ďalšie veci. Všetko to boli drahé značkové špásy.

„Vážne si si nemusel robiť také starosti. Stačila by mi aj úplná maličkosť.“ vyčítala som mu.

„No znovu ti musím zopakovať, že to neboli vôbec starosti. Urobil som to rád.“ venoval mi ďalší úsmev a tak som ho z vďaky znovu objala a venovala mu bozk na líce. Dávala som si na čas a tak, keď som sa od neho odtiahla a zapozerala som sa mu do tváre, zaklipkal očami. Následne mi pozrel do očí a zohol sa ku mne pre ďalší bozk, ktorý som mu bez reči oplatila.

„Charlotte.“ vtrhol do izby Louis a zatváril sa šokovane zo scény, ktorú zbadal. V rýchlosti som sa odtiahla od Nialla a tiež som ostávala v nemom úžase s Louisovej návštevy. Pár krát som naprázdno otvorila a zavrela ústa a ako stíhačka som vyletela z izby bez ďalších rečí späť do obývačky, kde sa sústredila celá oslava. No tak toto bude ešte zaujímavá oslava.

Fakt po dlhej dobre nová časť. Prajem Vám všetkým krásne Vianoce baby a dúfam, že ste dostali to, po čom ste túžili. Tak isto prajem aj šťastný nový rok v objatí priateľov a rodiny. Dúfam, že som Vám časťou urobila radosť, a že sa na mňa nehneváte. Rozpíšte sa mi v komentároch o svojich pocitoch z novej časti a tiež, čo si myslíte, že bude ďalej. Tak isto sa kľudne môžete pochváliť aj darčekmi. Inak tí, ktorí ste si ešte nevšimli, že som pridala nový príbeh s Niallom o jeho svadobnej katastrofe, môžete ho nájsť na mojom profite pod názvom Wedding disaster. Dúfam, že si ho obľúbite tak ako aj Wilde vs. Styles. Ok.. viac Vás už nebudem zdržiavať a tak už len spomeniem, že sa poteším každému Vášmu vote a komentu..

BTW: časť venovaná prvému vote ;)