Wilde vs. Styles 2. séria

38. Prebdená noc..

V noci som nedokázal ani oka zažmúriť. Nedokázal som uveriť tomu, čo sa dialo. Ležal som v jednej posteli s dievčaťom, ktoré sa mi neskutočne páči. Charlotte.. Síce o tom nevie a dúfam, že sa to ani nedozvie. Neviem.. Proste nie som až tak odvážny na to, aby som ju niekam pozval. No možno raz.. Kto vie? Možno ma predsa len niečo kopne do hlavy a ja sa ju odvážim pozvať von. Nemusí to byť hneď teraz, no budem mať ešte kopu príležitostí, aby som ju niekam pozval. Predsa len je to sestra Colette. A tá ma tuším zabije na mieste, ak sa o niečo pokúsim. Síce nevyzerala, že by jej to vadilo. Skôr sa mi zdala taká, akoby ma šla podporovať. Neviem.. Možno si to len nahováram a sú to fakt len moje fantazmagórie. No rozhodne sa mi ťažko dalo zaspať.

„Nie! Calum, nechaj ho!“ skríkla odrazu Charlotte a trhla sebou. Skoro som chytil infarkt. Tak hlasno vykríkla, že to tuším počuli aj vo vedľajšej izbe. Niečo sa jej muselo snívať. A kto je vlastne Calum, do pekla?!

„Niall, Calum! Dosť! Nebite sa!“ znovu hystericky vykríkla a rozhodila rukami do oboch strán. Skoro ma trafila, no uhol som sa. Bohužiaľ som sa hneď zdrúzgal na zem. Radosť neskutočná! Ale počkať! Vykríkla aj moje meno? A s niekým som sa bil? Úúú.. To bude ešte zaujímavé.

„Prestaňte už!“ opäť sa izbou rozoznel hlas toho anjela a ja som sa pomaly začal štverať späť na posteľ. Keď už som bol pevne na nej a nehrozil mi ďalší pád, jemne som Charlotte začal mykať ramenom.

„Charlotte, zobuť sa.“ opakoval som, až pokiaľ sa jej krásne zelené oči, ktoré vyzerali ako priestranná čistinka, neotvorili dokorán. Začala sa po miestnosti rozhliadať celá zmätená.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa po chvíľke ticha, kým sa zorientovala.

„Mala si zlý sen. Kričala si a mykala sebou.“ vysvetlil som dôvod jej prerušenia spánku.

„Oh, prepáč. Asi som ťa zobudila.“ zvraštila čelo tak, že sa jej tam vytvorila jemná vráska. Len som pokrútil hlavou a riekol:

„Vlastne som ešte nespal. Nedokázal som zaspať. Musel som premýšľať.“ priznal som sa, na čo si Charlotte s úľavou vydýchla.

„A o čom si premýšľal?“ vyhŕkla zo seba otázku, ktorej odpoveď ju skutočne zaujímala. Bolo to na nej vidieť.  A preto som bol na vážkach. Nechcel som jej klamať, no bál som sa jej povedať pravdu. Ako by reagovala, keby som na ňu vybafol, že som sa nechal unášať myšlienkami o nej? Myslela by si o mne, že som divný? Alebo úchyl? Bože, už tak som sa strápnil s tým pornom. Nemôžem jej to povedať!

„Ja.. no..“ nedokázal som sa vykoktať. Len prikývla, čím ma poháňala ďalej k mojej odpovedi.

„Premýšľal som o tebe.“ v rýchlosti som zo seba dostal a silno som k sebe pritisol obe očné viečka. Nechcem vidieť ako sa tvári. Veľmi sa bojím jej reakcie. Vlastne ani neviem, ako som to zo seba dostal a prečo som to urobil. Nechcel som, no šlo to akoby samé. Dlhšiu dobu bolo v izbe ticho a tak som sa teda odvážil otvoriť oči a pozrieť sa do tváre môjho anjela. Na tvári mala usadenú masku prekvapenia. Znova bola zmätená.

„Prečo si premýšľal o mne?“ položila mi novú otázku. Dalo sa to čakať, že sa ma opýta práve toto, no aj tak som netušil, ako by som na to mal reagovať.

„No.. z tohto asi tak jednoducho nevykorčuľujem.“ povedal som si pre seba a znovu som zavrel oči v domnienke, že je toto všetko len hlúpy sen, z ktorého sa o nedlho prebudím. Otvoril som oči, no všetko bolo tak, ako aj pred ich zatvorením. Pre istotu som sa aj do ruky štipol, no bolelo to, čiže toto sen určite nie je.

„No tak! Hovor.“ vzala ma za ruku, čím ma chcela podporiť. Bezúspešne! Stále som bol vyklepaný a nevedel som, čo povedať. Bál som sa čo i len otvoriť ústa, čo i len nadýchnuť sa. Celý som bol stuhnutý a  keby do mňa teraz niekto drgol, padol by som na zem v takej polohe, akej som bol.

„Nemôžeme to nechať tak? Nechcem o tom veľmi hovoriť.“ neisto som sa opýtal. Skutočne netuším, čo k tomu povedať. Len by som sa ešte viac zamotal a nedopadlo by to asi moc dobre. Hlavne nie pre mňa. Myslím..

„Nie, no tak, Niall. Povedz mi, prečo si o mne premýšľal?“ nedala sa. Stále si trvala na svojom. Je to skutočne Lettyna sestra. Tvrdohlavosť majú tuším v rodine.

„Nie, Charlotte. Prosím, nechaj to tak. Poďme radšej spať. Je už dosť neskoro.“ znovu som zamietol a ľahol som si k nej chrbtom. Robil som to veľmi nerád, no keby som sa ešte chvíľu pozeral na jej tvár a videl ten prosebný pohľad, prekecol by som sa o svojich pocitoch a to by som už nijako neuhral. Nemohol som to urobiť. V kútiku duše som to chcel spraviť, no neskutočne som sa bál odmietnutia. Hlasno si teda povzdychla a zvalila sa do perín. Po malej chvíľke už bolo znovu počuť jej pravidelné dýchanie a preto som si pre zmenu vydýchol ja. Ľahol som si na chrbát a zapozeral sa na bieli strop, po ktorom liezla mucha dolu hlavou. Kokso.. vždy ma zaujímalo ako to tie potvory robia! Ešte chvíľku som ju pozoroval na tom strope a lámal si hlavu nad tým ako to robí, až som padol do hlbokého spánku.

***

Pomaly som sa dostával do stavu polospánku, keď tu zrazu som schytal facku do xichtu. Charlotte! Okamžite som sa prebral a posadil sa. Anjel môj stále spal, no rozhadzovala rukami do všetkých strán. Tuším sa jej opäť niečo sníva. Musí mať teda dosť akčné sny. Najprv ten keď kričala a teraz tento. No paráda! Radšej som to už prestal riešiť a pozrel som sa na hodinky, ktoré ukazovali niečo po šiestej. To je snáď vtip?! Tak to už vôbec nezaspím.

„Agŕŕ!“ v podvedomí som zavrčal a následne si v skutočnosti povzdychol. Čo budem teraz pre lásku Božiu robiť? Nenaspal som ani štyri hodiny, no ja už skutočne nezaspím. Keď ma raz niekto zobudí, viac už oka nezažmúrim. Vyštveral som sa teda z postele a premiestnil svoju prdelku do kúpeľne. Keď už nič iné, dám si aspoň osviežujúcu sprchu..

Nooo.. takže tu máte KONEČNE po hróóózne dlhej dobe novú časť.. konečne som sa k tomu dokopala a máte to tu.. pôvodne som ju chcela pridať a hlavne napísať už skôr, no stále mi do toho niečo skočilo.. dúfam, že ste sa na časti pobavili.. snažila som sa ju pojať nejako vtipnejšie, tak ako na začiatku mojej spisovateľskej kariéry :D ale nie.. len na začiatku Wvs.S.. časť opäť venujem všetkým, ktorý to ešte čítajú.. a neviem či vás zaujíma, že ako dopadla moja oslava narodiek.. tak kto nechce, nech nevyznačenú časť nečíta.. No takže... najpr som jak sprostá behala hore dolu s autom :D po veci, potom pre ľudí, potom som si konečne oddýchla a začali sme oslavovať.. spočiatku bola nuda.. bohužiaľ :/ čakalo sa na bračeka s frajerkou.. ale tak potom myslím, že to už bolo fajn.. čo to sme už mali v krvy a bavilo nám.. tie naše tančeky a sprostosti, čo sme robili.. akože to len my môžeme toaletákom  jedného kamaráta "zdobiť".. veď pohodička.. :D inak ja mám úžasného brata.. kúpil mi Jima Beama.. ho neskutočne za to cením.. :D a potom už všeobecne bolo super.. tortu mi kamoška Stanka urobila neskutočne krásnu.. :D filajkovú.. moja najtop obľúbená farba.. :D aj chutná bola fest.. a najlepšie bolo jak som sfukovala sviečky.. konečne som sa dočkala, že mi povedali, nech si niečo želám.. ale to vám neprezradím :P lebo sa mi to nesplní :D no ale už končím pomaly.. už len opäť moje otázky.. čo hovoríte na časť? páčila? nepáčila? pobavili ste sa? čo myslíte, že bude ďalej? vyjadrite sa v komentoch a venujte mi modlitbu, aby bola časť skôr :D ale nie robím si srandu.. :D nemusíte sa modliť.. ale fakt by som už mohla pridávať časti pravidelne.. :/ hmm.. no uvidíme ako to vyjde.. koments & votes babes.. a teším sa na vás pri ďalšej časti.. ;)

PS: ešte som chcela, že či neviete náhodou ako vrátiť späť profil na starú verziu Wattpadu.. lebo som si to aktualizovala a je to fest blbé.. sa v tom tak blbo orientuje že až.. normálne z toho nervy chytám.. -_-

PPS: a ešte som chcela, že jedna strašne zlatá baba mi dnes písala a pýtala sa ma, ako robím, že som taká úspešná na Wattpade.. mne ľudia vážne nepríde, že som úspešná.. len robím, čo ma baví a to, že niekto číta moju prácu a páči sa mu to, poprípade mi venuje vote či koment, je len akoby bonus, ktorý ma hreje pri srdiečku.. a nie nemám cicku v polievke :D a čo vám tým vlastne chcem povedať? že vám veľmi pekne ďakujem, že ma takto podporujete :) luv ya honeys

PPPS: a ešte som chcela.. cííí panáá.. toto je moja historicky najdlhšia poznámka autora, akú som kedy napísala.. ale teraz už vážne končím.. :D