I Promise |L. H.| ✔

56

Let bol strašne dlhý, ale s Lukom sme to zvládli. Ak som nespala tak mi stále robil zle. Občas sa choval ako ešte dieťa. Zistila som, že Luke si tu prenajal auto a tak sme rovno z letiska šli k našej chatke. Áno Luke nám na dva týždne rezervoval celú chatku. 

„Vlastne teraz ma Luke napadlo, že ja som ešte nikdy nestála na lyžiach alebo na snowboarde." vystrašene som sa naňho pozrela. On mi len chytil ruku a usmial sa. 

„Neboj sa, všetko ťa naučím." pobozkal ma na chrbát ruky a venoval mi krátky pohľad no hneď sa venoval ceste pred nami. Nikdy som ešte sneh nezažila. S úžasom pozerám na krásnu zasneženú krajinu. Po chvíli Luke zastal pred jednou chatkou a usmial sa. 

„Sme tu. Hore tou cestičkou sa dostaneme do mesta, ale autom sa tam nedá ísť." odpútal sa. S úžasom som pozerala okolo seba. Je to nádherné. Ku chatke viedli schody a je obklopená stromami. Dokonca má hore ešte aj balkón, ktorý tipujem patri k spálni. Vlastne každá chatka vyzerá tak nejak podobne. 

Vyšla som z auta a mnou otriasla zima. Pery sa mi zatriasli a chytro som si zobrala bundu. Cez sneh  a po chodníku som utekala k chatke. Luke sa na mne smial. Odomkla som ju a vošla dnu. Ovialo ma teplo a vôňa dreva. Odupla som si z topánok sneh a vošla dnu na pravo bola obývačka. Bola ladená do krémová a najviac čo ma potešilo bol krb, v ktorom už horelo drevo. Pousmiala som sa a zhlboka sa nadýchla. Budeme tu musieť niekedy zobrať aj Bellu. Keď som sa otočila na druhú stranu som zbadala malú kuchyňu ladenú do biela. Doska na linke bola z dreva a bolo to nádherné. Prstom som prešla po linke a sama pre seba som sa usmiala. Otvorila som chladničku a prekvapilo ma, že je plná. Aspoň sa nebudeme s Lukom ponáhľať do obchodu. 

Vybehla som hore schodami, ktoré vlastne viedli rovno do spálne a trošku vŕzgali ale to dodávalo len čaro celej chatke. Iná izba tu ani nebola, čo znamená, že kúpelka je niekde dolu za schodami. Zostala som stáť a usmievať sa. Spálňa bola maličká, ale za to útulná. Vedľa postele bol hneď balkón. Je ladená do tmavšej hnedej farby a všetko to tu vonia drevom. Je to nádherné. 

Luke doniesol kufre a položil ich k posteli. 

„Tak čo povieš?" usmial sa ako najväčšie slniečko. 

„Je to nádherné Luke." objala som ho a usmiala. „ďakujem" šepla som mu a pritisla sa k nemu. Luke sa len uchcehtol a hladil ma po chrbte a následne mi vtisol bozk do vlasov. Milujem toto jeho gesto. Pomaly sa odomňa odtiahol a chvíľku ma sledoval. 

„Určite si unavená, dolu po schodami je kúpelňa. Môžme si na chvíľu ľahnúť a potom sa prejsť do mesta. Čo na to povieš?" zastrčil mi prameň vlasov za ucho a pohladil ma po líci. 

„Dobre súhlasím." zasmiala som sa. Podišla som k svojmu kufru a vytiahla si odtiaľ pyžamo. Zbehla som dolu schodmi a ako povedal Luke rovno pod schodmi sú dvere do kúpelne. Pomaly som otvorila dvere zostala som stáť s ústami otvorenými niekde pri kolenách. Hneď za dverami v pravo je záchod. Po pravej strane je vaňa a hneď vedľa nej je sprchový kút. Na ľavo je umývadlo s komodou, v ktorej sú uteráky. 

Milujem to tu. Teraz som sa rozhodla len pre rýchlu sprchu. Rýchlo som sa osprchovala a bosá v pyžame som cupitala za Lukom, ktorý sedel na posteli a niečo ťukal do mobilu. 

„Dával som vedieť domov, že sme dorazili." usmial sa a postavil sa. Pobozkal ma na líce a utekal do sprchy. Prešla som k balkónu a usmiala som sa. Ľahla som si do postele a vytiahla mobil. Uff len osem hodín ráno, to máme ešte celý deň pred sebou. Na tapete som mala Luka s Bellou. Usmiala som sa a zamkla mobil. Mobil som odložila na nočný stolík a zavrela oči. Zobudila som sa na vôňu kávy. Pretrela som si oči a rukou prešla po druhej strane postele, ktorá bola prázdna. Posadila som sa a odkryla sa. Tak dobre sa mi spalo, vonku bolo vidno takže ešte s Lukom niekam asi pôjdeme. Zo stoličky som si zobrala Lukovu mikinu a prehodila si ju cez plecia. Zišla som dolu schodmi a prešla do kuchyne, odkiaľ vychádzala vôňa kávy. Tam sa mi naskytol pohľad na Luka v teplákoch. Usmiala som sa a potichu som k nemu prešla a ruky si obmotala okolo jeho pásu. 

„Máš studené ruky." zasmial sa. Nič som mu na to nepovedala, len som mu vtisla bozk do stredu chrbta. „Spravil som ti kávu a nechcelo sa mi nič robiť, tak si zober sladké pečivo." nevinne sa usmial a otočil sa ku mne. Len som nad ním pokrútila hlavou a načiahla sa po croissanty. 

„Héj, a kto ti dovolil si obliecť moju mikinu." pritiahol si ma za boky k sebe. 

„Ja!" zasmiala som sa a zahryzla si do mäkkého croissantu. Privrela som oči nad tou dokonalou chuťou. Francúzsky croissant. 

„Sú najlepšie na svete." s úsmevom mi vtisol bozk na čelo. „Idem sa obliecť a mohli by sme potom teda zájsť do toho mesta?" otočila sa ešte na mňa. 

„Samozrejem, len vypijem kávu a som hneď hore." usmiala som sa a sadla si za stôl s hrnčekom kávy a croissantom v rukách. Už teraz viem, že Francúzsko mi bude chýbať. 

Po sto rokoch nová časť :D Ani sa vám nejdem radšej ospravedlňovať, lebo ma ešte ukameňujete :D Dúfam, že sa vám časť páči a budem rada za každý názor a tak :) 

BTW skoro 1000 slov :D