I Promise |L. H.| ✔

2

Na druhý deň som šla znova do práce. Ako vždy som zaparkovala auto na svoje miesto a vydala sa na policajnú stanicu. Pozdravila som sa s vrátnikom a mierila do svojej kancelárie. Dobre už aj do kancelárie s Hemmingsom. Zastavila som pred dverami a prečítala si ceduľku. 

Lucas Hemmings a Aurora Warner

Pretočila som očami a vošla dnu. Luke tam ešte nebol chvalabohu. Postavila som si vodu na kávu a vtom prišiel Luke.

"Dobré ráno." zachrapčal a Luke posadil sa.

"Dobré. Uhmm...dáš si kávu?" otočila som sa k nemu.

"Áno...ďakujem." zamumlal a pretrel si tvar rukou. Otočila som sa naspäť a spravila kávu aj jemu. Po chvíli som mu ju položila na stôl a sebe tu svoju. Jeho dlhé prsty sa obtočili okolo šálky. Zobrala som radšej ďalší spis a začala ho študovať. Po asi hodine mi začal zvoniť telefón.

"Áno Mikey?" zdvihla som mu. Mikey sa totiž stará o moju dcéru. Nie je jej otcom, je to len môj dobrý kamarát. Keď mám pravdu povedať, neviem kto je otcom môjho malého dievčatka.

"Aurora? Bože, Anabell che jej pastelky a kričí po mne, že ak jej ich nedám tak ma zbije!A ja neviem kde sú!" vykríkol. Rozosmiala som sa.

"Tak jej ich daj. Však vieš, že ich má na poličke pri posteli, len ona tam nedočiahne." usmiala som a čmárala si na papierik.

"Aha fajn." zasmial sa.

"Mikey!! Daj mi maminku!!" pišťala malá Anabell. Zasmiala som sa.

"Maminka?" zašušlala Anabell do telefónu.

"Ahoj srdiečko." usmiala som sa.

"Mikey je na mňa zlý! Nemá ma lád."

"Zlatko, Mikey ťa má rád. Len aj ty musíš poslúchať Mikeyho, dobre?"

"Aňo...Ahoj."

"Ahoj." zrušila som hovor a sama pre seba som sa usmiala. Ako som si všimla, tak s Lukom spolu asi moc slov neprehodíme.

"Hey! Ak ti nie je dobre, tak si do práce nemal chodiť." po chvíli som prehovorila.

"Nie to je v poriadku. Len doma máme problémy." pousmial sa a ďalej sa venoval svojej práci. Mykla som nad tým ramenom a venovala sa práci.

O pár hodín

Niekto zakopal na dvere a ja som sa zamračila.

"Niekoho čakáš?" pozrela som sa na Luke, no ten len zavrtel hlavou. "Ďalej!" pozrela som sa na dvere a dnu nakukla Michaelova hlava. Usmiala som sa a postavila sa.

"Maminka!" vypískla Anabell a rozbehla sa ku mne. Zasmiala som sa a zobrala si ju na ruky.

"Ahoj princezná." pohladila som ju. "Čo tu robíte?" pozrela som sa na Michaela. Ten sa poškrábal na zátylku.

"Anabell ťa chcela vidieť. Nechcel som ísť ale vieš, je tvrdohlavá ako ty." zasmial sa.

"Ale nemôžte tu byť dlho dobre?" pozrela som sa na Anabell a potom na Mikeyho. 

"Ani nebudeme. Princezná chce ísť na ihrisko, však?" zasmial sa.

"Aňo! A Mikey mi kúpi zmlzlinu." zahihňala sa.

"Tak fajn, bežte." dala som malej pusu na čelo a Michaela objala. "Ahojte."

"Alooj."

"Ahoj a uhm Dovi." pousmial sa Mikey a už zmizli. Sadla som si naspäť a napila sa vody.

"To bol tvoj priateľ?" usmial sa Luke.

"Nie, on je môj veľmi dobrý kamarát a keď som v práci, stráži malú Anabell." usmiala som sa a pozrela sa naňho.

"Aha a Anabell je tvoja...?" 

"Dcéra" s úsmevom som odvetila a Luke sa jemne zamračil.

"Aha..."

Hey Guys!

Nová časť je tu! Chcem vedieť váš názor :)

Koment a vote ;)