I Promise |L. H.| ✔

21

Hneď ako som sa ráno zobudila som cítila okolo svojho pásu silný stisk. Pousmiala som sa a jemne sa pootočila, tak aby som Luka nezobudila. Pohľad mi padol na spokojne spiaceho muža. Pery mal jemne pootvorené a občas z nich utiekol tichý chrapot, čomu som sa musela zasmiať. Vlasy mal rozhádzané na všetky strany. Prehrabla som mu ich na čo on hneď zamrnčal. 

"Luke." začala som ho budiť, keďže dnes ideme do práce. "Luke no ták. Musíme ísť do práce." jemne som ním zatriasla. 

"Zobral som nám dovolenku." zamručal. "Tak môžeš spať ďalej." zamumlal do vankúša. Zamračila som sa.

"Prečo?" zamumlala som a pozerala som s na neho nechápajúc. Pootvoril jedno oko a povzdychol si.

"Pretože vidím na tebe, že máš už všetkého po krk tak som ti zobral voľno. Môžeš konečne týždeň stráviť iba s Anabell." pozrel sa na mňa a pousmial. "Dlho ste spolu netrávili čas, tak to využi."

"Ďakujem." pousmiala som sa a posadila sa. Nohy som zložila na chladnú podlahu a postavila sa. 

"Kam ideš?" zamračil sa a podoprel sa na jednej ruke a nadvihol sa. 

"Do kúpelky." poukázala som na dvere od kúpelne a prešla k nim. Otvorila som ich a za sebou zavrela a následne zamkla. Nepotrebujem, aby mi tu vbehol. Pozrela som sa do zrkadla a usmiala sa. V odraze som videla inú ženu ako naposledy. Oči som mala plné života a na perách sa mi pohrával malý úsmev. Dlho som nebola tak šťastná a spokojná ako som teraz. Mení ma. Priznávam to, že Luke ma začal meniť. 

Pustila som vodu a opláchla si tvár studenou vodou. Vodu som zastavila a tvár som si vložila do jemného, mäkkého uteráka. Pousmiala som sa a vyšla von. Pohľad mi padol na Luka, ktorý znova zaspal. Robí on niečo iné ako len spí? 

Prešla som ku stoličke, kde som mala svoje veci a zobrala si ich. Natiahla som na seba nohavice a tričko a skontrolovala, či ma náhodou Luke nesleduje. Prešla som potichu okolo postele a následne k dverám, ktoré som otvorila a vyšla von z izby. Na chodbe už rozvoniavalo čerstvé domáce pečivo. Rozhodla som sa ešte skontrolovať Anabell, no tá už v izbe nebola. Zrejme sa zobudila a je dolu pri Liz. Tak som teda zišla dolu schodmi a namierila si to do kuchyne. 

"Dobré ráno." usmiala som sa a vošla do kuchyne. 

"Mamí!" zasmiala sa Anabell a už ma objímala okolo nôh. Zasmiala som sa a zobrala si ju na ruky. 

"Ahoj drobec." pohladila som ju. "Vyspinkaná?" dala som jej bozk na čelo. Na čo ona len prikývla. 

"Nejdeš do práce?

"Nie. Mám voľno." usmiala som sa. V očiach Anabell sa blyslo a detsky sa usmiala. Luke mal pravdu. Dlho som netrávila čas len s Anabell. 

Hey!

Takže asi len to, že časť taká o ničom. Možno len o pocitoch Aurory :)

Vote a koment ;)