Ráno, keď som sa zobudila Luke už pri mne neležal. Zdola sa ozývali hlasy, čo znamená, že spolu s Anabell niečo v kuchyni stvárajú. Hodila som na seba sveter, pretože dnes bolo naozaj chladno. Ani za oknom to nevyzeralo najkrajšie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Dobré ráno," usmiala som sa, keď som vstúpila do kuchyne. Luke mi venoval úsmev s tichým dobré ráno a Anabell hneď ku mne dvíhala ruky. S úsmevom som k nej prešla a pobozkala ju do vlasov. Luke pred ňu položil raňajky na čo sa Bell s radosťou do toho pustila.
„Dnes by som si poprenášal tie veci ak môžem." zastrčil mi prameň vlasov za ucho.
„Samozrejme. To sa nemusíš ani pýtať. Pomôžem ti." s úsmevom som si zobrala z taniera papriku a vložila si ju do úst.
„To bolo moje." zamračil sa a vyšpúlil spodnú peru. Ja som mu na ňu venovala bozk a odtiahla sa. To už jeho zamračený výraz vystriedal spokojný. Zavrtela som nad ním hlavou a s chladničky si vytiahla jogurt. „Spravil by som ti niečo." ozval sa za mnou Lukov hlas.
„To je v poriadku." odvetila som. „Dnes mi aj tak nie je dobre." pousmiala som sa a sadla si k Anabell.
„Och...tak ti spravím aspoň čaj?" starostlivo sa na mňa pozrel ja som len zavrtela hlavou a venovala mu malý úsmev. „Kedy ideš do práce?" po chvíli sa ozval.
„Až na budúci týždeň. Vlastne vtedy keď už aj ty." usmiala som sa. Luke chcel niečo povedať no prerušila ho Bella.
„Môžem dnes pozerať rozprávky? Von aj tak nemôžem ísť, je tam zima." skonštatovala a uprela na nás prosiaci pohľad.
„Samozrejme. Nejaké si vyberieš a ja ti ich pustím zlatíčko."
🌷
„Tak ma napadlo," ozval sa Luke pri tom ako sme ukladali jeho veci do skrine. „vadilo by ti, keby...uhm no..." povzdychol si a uložil veci do poličky. S otáznikmi v očiach som sa na neho pozrela a čakala jeho otázku. „Tak ma napadlo, že zrejme nemáš nikoho písaného v rodnom liste Belly ako otca že?" pozrel sa na mňa na čo som mu hneď zavrtela hlavou v zápore. Jasné že tam nikoho nemám. Odkiaľ som predsa mala vedieť kto to bol. Že to bol Michael.
„Nie, prečo?"
„Ja...ak by ti to nevadilo samozrejme. Ty si predsa jej mama. Biologická." podotkol a prešiel ku mne. „S tvojím súhlasom, by som si ju osvojil." prekvapene som sa na neho pozrela. „Obidve Vás milujem. Spravil by som pre váš čokoľvek. A som ochotný si osvojiť Anabell aj keď nie som jej biologický otec." moje srdce si práve vynechalo úder. Prekvapene som sa na neho pozerala a nevedela čo mám povedať. „Ale ak s tým nesúhlasíš tak ja to chápem. To bol len taký nápad. Radšej to nechaj tak." mávol rukou a vrátil sa naspäť k skrini. Pousmiala som sa nad tou predstavou. Postavila som sa a prešla k Lukovi, ktorý mi bol otočený chrbtom. Ruku som mu položila medzi lopatky na čo on sklonil hlavu.
„Prepáč, ja viem bol to hlúpy nápad." otočil sa ku mne a ja som ho v momente pobozkala.
„Je to od teba naozaj milé. A ak potom tak túžiš tak ti to dovolím. Ale musíš mi sľúbiť, že ju nebudeš rozmaznávať." zasmiala som sa. Lukovi v očiach zahrali iskričky a hneď ma objal. Usmiala som sa nad tým a objatie mu opätovala.
„A teba rozmaznávať môžem?" šepol mi do ucha, pričom mne nabehli zimomriavky po celom tele, a rukou mi zašiel pod tričko a šiel s ňou vyššie a vyššie....
🌷
ahojte! 🤗
Tak v prvom rade sa Vám znova ospravedlňujem (ako vždy 😞) že dlho nebola nová časť. Ale naozaj som sa chcela trocha poučiť na tie maturity. Tieto mesiace to nebude inak baby, ale naozaj prepáčte.... Ešte ma čakajú praktické maturity a potom ústne, potom mám prijímačky na vysokú a potom som odcestovaná. Čo Vám však chcem povedať, že do konca leta by som chcela tento príbeh ukončiť, lebo potom neviem ako čo budem stíhať ak ma vezmú na vysokú 😊Tak koniec už viem asi ako skončí, len mi treba podomýšlať ten stred. Dej! 😀Každopádne neviem koľko bude mať častí tento príbeh ale do 100 sa zmestíme určite 😀Takže to je asi všetko a dúfam, že časť sa vám páčila 😉
