I Promise |L. H.| ✔

19

Hľadela som na fotku, kde som bola ja a Anabell. Prstom som prešla po fotke a usmiala sa. Bola som tam taká šťastná a nikdy by mi nenapadlo, že tá najbližšia osoba mi podkopne nohy. Vrátila som ju naspäť na stolík vedľa gauča a povzdychla si. Všetko je na nič. Celý môj svet sa rozpadol na márne kúsky.

"Už spinká." usmial sa Luke a sadol si oproti mne do kresla, ktoré bolo pri zapálenom krbe.

"Ďakujem." úsmev som mu oplatila. Luke len prikývol a začalo trápne ticho, ktoré bolo prerušované len našimi dychmy a pukajúcim drevom v krbe. Keď som sa pozrela na Luka tak sa pozeral na oheň a palcom si prechádzal po spodnej pere. Vyzeral, že premýšľa.

"Luke?" ozvala som sa po chvíli. Luke sa okrátko otočil a s nadvihnutým obočím sa na mňa pozrel. "Nie si hladný?" zasmiala som sa čím som odľahčila atmosféru okolo nás. Luke sa zasmial tiež.

"Vieš, že aj áno?" pohodlnejšie sa usadil v kresle.

"Tak ja niečo uvarím." pousmiala som sa. Prešla som do kuchyne. Mala by som si zvykať na to, že s Lukom mám bývať a vlastne žiť.

***

Luke tu znova prespal. Nemala som srdce na to aby sa večer o jedenástej vracal domov a tak som mu ustlala v jednej z hosťovských izieb. Anabell ostala pri Liz a ja s Lukom som šla do práce.

"Takže máme tu nový prípad." prišiel nám do kancelárie šéf.

"O čo ide?" pozrel sa na neho Luke.

"Mŕtve dievča. Zrejme zavraždené vo svojom byte." pozrel sa aj na mňa. "Adresa." podal Lukovi papier. Luke prikývol a obaja sme sa vydali vonku k jeho autu. S Lukom sme ani za 10 minút boli tam. Vystúpili sme a vydali sa dnu.

"Vaše preukazy." zastavil nás jeden z policajtov. Obaja sme vytiahli preukazy.

"Hemmings. Austrálska polícia." muž pri dverách prikývol a pustil nás dnu bez toho, aby som mu ja ukázala svoj preukaz. Išla som teda za Lukom. Vošli sme do jej bytu. Na pohľad mi udrela fotka. Bola na nej šťastná spolu s jej rodičmi. Pri jej tele už boli ľudia z laboratória.

"Jej meno je Victoria." pozrel sa na nás kolega z iného oddelenia. Luke si kľakol k jej telu a prezrel si ju.

"Mohla mať okolo 20 rokov." pozrel sa na mňa. Chytil ju za ruku a zavrtel hlavou. "Zavraždená už bola včera. Je tuhá." postavil sa.

"Našli sa nejaké stopy po páchateľovi?" pozrela som sa na ostatných a prešla miestnosťou.

"Zatiaľ sme nič nenašli." povedal jeden z policajtov.

"Čo ste tu dočerta celé poobedie robili?" Luke k nim zdvihne zamračený pohľad. Nasadí si rukavice a ja tiež a začneme prehľadávať celý byt. Po chvíli zistím, že na stene sú otlačky rúk. Mužských rúk a to len pomocou špeciálnej baterky. Zavolám Luka a ten vezme otlačky. Prejdem do obývačky a zbadám rozbitú fotku a vázu s kvetmi. Opatrne prejdem k fotke a zdvihnem ju. Na nej je už mŕtve dievča a chlapca. Zrejme jej priateľa alebo možno expriateľa? Zrejmé je však to, že musíme zistiť ako sa volá.

"Vie o jej smrti už rodina?" prejde Luke naspäť ku kolegom.

"Nie."

"Aurora? Musíme nájsť jej rodinu." zavolal na mňa Luke.

"A zistiť kto je tento chlapec." podala som mu fotku. Luke prikývol. Rozlúčili sme sa s kolegmi a vrátili sa na stanicu.

***

Luke zazvonil pri rodinnom dome. Otvorila nám žena možno okolo 40.

"Dobrý deň, pomôžem vám." milo sa usmiala.

"Dobrý. Som Lucas Hemmings a toto je moja kolegyňa Aurora Warner. Sme z Austrálskej polície a ide o Vašu dcéru." predstavil jás Luke a keď povedal o jek dcére tak celá zbledla.

"Uhm...poďte ďalej." otvorila nám dvere. "Stalo sa niečo?"

"Je nám to ľúto ale vaša dcéra je mŕtva." pozrel sa na ňu Luke.

"Čože?!"

"Je nám to ľúto ale včera ju niekto zavraždil a dnes ráno ju našli." pozrela som sa na ňu.

"A budeme mať na vás pár otázok ale to počká." stisol Luke pery do rovnej linky. "Dovidenia."

"Dovidenia." odzdravila som sa aj ja a znova nasledovala Luka.

"Neznášam tieto situácie." vydýchol Luke a ja som len prikývla.
Ja tiež Luke

Hey!
Hlásim sa s novou časťou po dlhšej dobe. Ja viem, že sa stále ospravedlňujem ale naozaj nestíham ani cez tie poondiate prázdniny 😑
A dúfam že sa vám časť páčila aj keď je skôr taká oničom 😀

Vote a koment 😉❤