Otvorila som pomaly list. Text bol dlhý a písmo krásne upravené.
Zhlboka som sa nadýchla a začala čítať.
"Milý Brian.
Ani neviem ako začať. Asi tak,že mi je ľúto čo sa chystám urobiť. Teda ak to čítaš,tak už som to urobila. Na stolíku mám položený nôž,ktorým sa chystám zabiť. Viem,sľúbila som ti,že budem silná,ale...to všetko ma tak strašne bolí,nevieš si to ani predstaviť. Budeš sa na mňa hnevať,ja viem,ale nedokážem už žiť s tým,že ráno vstanem a idem do školy,kde ma každý bije,berie mi veci,trhá veci a robia si srandu. Trvá to už 8 rokov. Celá základná škola.
Prepáč mi to. Za všetko ti najviac na svete ďakujem,lebo ty si najviac pri mne stál.
Najviac mi bude ľúto asi za tebou. Tie tvoje oči,ktoré na mňa s láskou pozerali,objatia,ktoré ma ochraňovali pred zlým svetom a úsmev,ktorý zahnal všetky moje trápenia.
Bože,pamätáš,keď sme sa hrávali na futbalistov? :D ❣ vždy sme sa tak nasmiali.
A pamätáš ako si mi vravel,že chlapec,ktorý ma získa,bude najšťastnejší na svete? Tak už takú chlapec asi nebude.
Viem,že ty svoju Eriku ľúbiš,ale ja ju nemám rada. Je zlá,škaredá a vôbec sa k sebe nehodíte. Ale to len tak po mimo.
Nezabudni Brian,že ťa ľúbim. Si najlepší bratranec na celom svete❣ ďakujem ti za oporu.
Viem že si vždy dobre myslel,že si išiel do triedy nadávať spolužiakom,ale robil si mi tým ešte horšie. Ale prosím hlavne si to nevyčítaj. Za moju smrť môžu oni a nie ty. Nikto iný len oni a ja!
Dúfam že mi to niekedy odpustíš.
PS: Dúfam že sa rozídeš s Erikou.
PS2: Predstavujem si k tebe blondínku.
S láskou Molly❣"
Keď som to dočítala,pretrel som si oči od sĺz. Pozrela som na Briana a tomu stekali slzy po očiach.
"Je mi to ľúto."prehovorila som.
"Čo už."utrel si slzy. "Nič s tým už neurobíme....hlavne chcem aby si Katherine nešikanovala. Nechcem aby tak skončila kvôli tebe."povedal a pozrel mi do očí.
"Dobre. Sľubujem,že už ju nechám."objala som ho.
Ďalší deň v škole sa na mňa Katherine nechcela ani pozrieť. Ja som však za ňou išla.
"Môžeš ísť nachvíľu na chodbu?"spýtala som sa jej. Vstala a išla. Celá sa klepala. Jasné,že sa bála,to každý..
"Takže..."začala som. V tom som videla,že pri dverách stojí moja partia a načúva. "Prosím vás,toto je osobné,choďte preč."povedala som prísne a všetci utiekli dnu. "Takže Katherine,chcem sa ti...ospravedlniť zato,že som...že som ťa šikanovala."bolo to ťažké vysloviť,ale myslela som na Briana. "Bolo to nespravne. A mrzí ma to. Naozaj. Celé 4 roky som to robila zle. Teraz to však ľutujem. Dokážeš mi to odpustiť?"spýtala som sa jej.
Pozrela zaskočene na mňa. "No...áno môžem."usmiala sa.
"Ďakujem."úsmev som jej ledva opätovala.
Išli sme potom dnu do triedy a moja partia na mňa spýtavo pozrela.
"Čo ste riešili?"spýtal sa Liam.
"Čo vás do toho?! Je to súkromné!!! Starajte sa o seba!"povedala som.
⭐⭐⭐
Snáď sa vám to páčilo.💕💕 Dnes večer nebude časť,idem spať ku kamarátke..
