Stáli sme pred rančom. Boli tam kone,psy,mačky,kozy,ovce a veľa iného. Stál tam aj veľký penzión okolo ktorého chodilo pár ľudí.
"Je to tu krásne."povedala som natešene.
"Vedel som,že máš rád zvieratá tak som ťa sem zobral. Budeme tu aj spať. Zajtra okolo piatej večer pôjdeme domov."oznámil.
"Ale veď ja nemám ani veci na prezlečenie."
Zrazu z kufru vytiahol moju batožinu. "Prečo myslíš,že som meškal? Presne kvôli tomu,že som skočil k tebe domov,kde tvoja mama pobalila veci. Trošku som sa s ňou dohodol."lišiacky sa usmial.
"Vy ste sa na mňa dohodli?"zasmiala som sa.
On prikývol a vybral aj svoj batoh. Vzali sme si batožiny a išli dnu do penziónu. Recepčná nám dala nejaké informácie,kľúče a išli sme do svojej izby. Otvorili sme dvere číslo 22 a vošli dnu. Bolo to tam naozaj krásne a veľké,hlavne tá posteľ,do ktorej som sa hneď hodila. Brian sa šupol vedľa mňa a pozrel mi rovno do očí.
"Čo?"spýtala som sa ho.
"Nič,si krásna."usmial sa. "A nechceš ísť namiesto vylihovania von ku zvieratám?"
Sadla som si. "Tak poďme."rozhodla som. Prezliekli sme sa a vyšli von. Pohladkali sme každé jedno zviera.
"Oh,pán Wilson,už som vás a vašu krásnu snúbenicu čakal. Koč je pripravený,tak poďte."povedal nejaký starší šedivý pán. Koč? Brian ma s úsmevom na perách chytil za ruku a išli sme za penzión,kde nás čakal koč s dvoma krásnymi frízskymi koňmi. Nasadli sme do koča a pán popohnal kone. Vyšli sme von z pozemku a išli sme chvíľu cez uličky,kadiaľ sme prešli do mesta. Tuto som nikdy nebola. Bolo to iné mesto. Od toho nášho asi pol hodinu. Boli tam historické budovy,v parkoch fontány,krásne kostoly a ľudia sa vôbec nikam neponáhľali. Mali tam aj čisté jazero. Odtiaľ sme prešli po betónovej ceste do lesa. Bolo to zaujímavé.
"Tu môžete vidieť aj srnky."povedal pán. O pár minút už neďaleko nás behali srnky a zajace. Brian mal stále ruku okolo môjho plecia a pozorovali sme spolu prírodu. Odtiaľ sme prešli inou cestou k nášmu penziónu. Bolo to tam krásne. V penzióne sme vystúpili z koča a ešte sme sa pomotali okolo zvierat.
"Majú tu aj bazén,pôjdeme?"spýtal sa ma. Hneď som prikývla. Išli sme do izby,kde sme sa prezliekli do plaviek a išli do vnútorného bazénu. Nikto tam nebol,tak sme tam rýchlo skočili. Vlasy som mala zapnuté do copu a jašili sme sa ako malé deti. Potom si ma k sebe pritiahol a začali sme sa bozkávať. O chvíľu do bazénu pribehli dve malé deti a za nimi rodičmi.
"Fúúúj."povedali deti keď nás uvideli bozkávať.
Obaja sme sa zasmiali.
"Prestaňte!"okríkla ich mama. "Prepáčte im to,sú to deti."povedala nám.
"To je v pohode,veď keď budú mať toľko rokov ako my,tak budú robiť to isté."povedala som a ona s úsmevom prikývla. Tak sme si len s Brianom plávali hore dole. Potom nás tie dve deti poprosili,či by sme si s nimi nehádzali loptičku,tak sme im spravili radosť a asi 20 minút si hádzali loptičku.
"My už pôjdeme,tak dovidenia a pekný večer."povedali sme a odišli na izbu. Na izbe sme sa osprchovali,obliekli a išli si ľahnúť. Chvíľu sme sa rozprávali.
"Páči sa ti tu?"spýtal sa ma.
"Že váhaš. Veď je to tu super...ani nechcem odísť."
"Škoda,že musíme ísť už do školy."zvráštil obočie. "Dva týždne som tam nebol,by ma poslali vieš kam keby zas neprídem."
Zasmiala som sa. "To skôr ty by si ich niekam poslal."
"Rád by som,ale to si nemôžem dovoliť. Keby ma chcú vyhodiť,tak by som sa im tak podlizoval,že...neviem."zasmial sa.
"By som sa smiala..."
"Ty sa na mne stále smeješ."povedal a ťukol mi po nose. "Ale od teba to znesiem."
Usmiala som sa. "Proste máš na mňa slabosť."
"Jak hovado."
"Kedy bude svadba?"podpichla som ho.
Zamyslel sa. "Asi až budúce leto po škole. Takže môžem už pomaly chystať,čo ty nato?"
"Dobre...to bude najlepšie."povedala som a obzrela si svoj snubný prsteň. Potom sme si ešte spravili pekný večer a zaspali.
♥♥♥
Tak táto časť trošku taká oddychová,trošku romantiky. Páčil by sa vám taký výlet???♥
