Cink
Najprv som myslela,že to mne,ale Brian schmatol svoj mobil a usmial sa. Nechápala som,kto mu píše keď sa tak usmieva.
"Kto to je?"spýtala som sa.
"Tanya."odpovedal a ďalej sa venoval mobilu.
Chcela som mu tam nakuknúť,ale odtiahol sa. "Niečo tajné?"spýtala som sa.
"Nie,len sa ma pýta,či pôjdeme von,ale dnes som s tebou."
"Nechcem aby si si s ňou písal."povedala som.
Pozrel na mňa pobavene. "Vieš,že je len kamoška."
"Ja žiarlim na ňu a ty na Marka...a prečo naňho žiarliš?"pozrela som mu rovno do očí spýtavo.
Posadil sa a pozrel mi ostro do očí. "Lebo vy dvaja ste spolu spávali,ale ja s Tanyou nie...a ani neplánujem. Nie je môj typ. Takže nemáš prečo žiarliť."stlačil mi prstami líca a zasmial sa. Potom mi dal jemne pusu na pery.
"Aj tak si s ňou nepíš,aspoň nie v mojej prítomnosti!"skríkla som.
"Nebuď hysterická! Vieš,že to nemám rád."zamračil sa.
"A ty vieš,že nemám rada keď si s ňou píšeš...a vieš,že nemám rada ju!"kričala som.
Zhlboka sa nadýchol. V tom sa mi rozsvietila obrazovka a niekto mi volal. Mama. Vypla som ju a venovala sa hádke s Brianom. "Jak keby si niečo preboha nemohol pre mňa urobiť a prestať si s ňou písať!"
"Ja som toho pre teba urobil až až!"
Znova mi volala mama,ale ja som ju zas vypla.
"Jáj,takže mi budeš teraz vyčítať,že robíš pár vecí pre mňa? A aké napríklad?"
"Za tento celý rok s tebou som pre teba urobil naozaj veľa! Prestal som chodiť bez teba na zábavy,prestal som piť a fajčiť...nepobil som sa rok! Vybavil som ti lacnejšiu autoškolu,beriem ťa na výlety,vybavil som ti brigádu..."prerušilo ho zvonenie mobilu,znova mama.
"Okej! Ak ti to tak vadí,tak sa môžme aj rozísť!"skríkla som.
Postavil sa,napol svaly na rukách a odišiel preč. S plačom som si sadla na posteľ a znova mi začala volať mama. "Prosím?"ozvala som sa plačlivo.
"Už to vieš?"spýtala sa a tiež plakala.
"Čo či viem?"nechápala som.
"Môj otec dnes zomrel."povedala. "Choď ku Clark,zoberú ťa za mnou. Už ťa čakajú."plakala.
Pichlo ma pri srdci. Môj dedko zomrel?! Cítila som neskutočnú bolesť a plač sa začal stupňovať.
"Ma-mami...ja..."plakala som.
"Choď za Clark!"povedala prísne a zložila. Utekala som teda k tete,ktorá ma aj so Stevom objala. Steve bol smutný a na krajíčku mal slzy. Mal svojho otca rád.
"Musíme ísť."povedala Clark a pustila ma. Steve ma však stále držal v pevnom náručí. Cítila som sa,že niekto cíti to isté čo ja. Nevedela som,kvôli čomu plačem. Kvôli dedkovej smrti alebo rozchodu s Brianom? Och,Brian. Rozplakala som sa ešte viac.
"Steve..."šepla som. "...ešte pred tým než mi mama volala som sa rozišla s Brianom,kvôli hlúpej hádke."šepkala som aby ma počul len on.
"To sa napraví,zlatíčko."povedal a stisol ma. "Vy dvaja k sebe patríte,udobríte sa a bude fajn."dal mi pusu do vlasov. "Poď ideme."povedal,chytil ma jednou rukou okolo bokov a išli sme do auta. Sedel vedľa mňa Alex,ktorý mlčal a pozeral von oknom. Potrebovala som Briana už teraz. Na ňom som tak moc naviazaná. On je dôvod,prečo žijem. Je ako môj kyslík,ktorý teraz nemám a mám pocit,že každú chvíľu sa zadusím,zomriem.
O pár minút sme vystúpili pred babkiným domom. Vošli sme dnu. Cítila som chlad,smútok.Prešli sme do obývačky,kde sedela mama,objímajúca babku a otec s Jenn,ktorú som nevidela dobre dlho. Objala som všetkých a sadla si na gauč.
"Ako sa to stalo?"spýtala som sa Alexa potichu.
Pozrel na mňa so smútkom v očiach. "Išiel do obchodu a kleplo ho. Padol na zem a už nevstal. Volali sanitku,no bol už mŕtvy."povedal.
Utrela som si slzy. V tom mi prišla správa do skupiny,od mojej partie: Úprimnú sústrasť.
Odpísala som im len ďakujem a koniec. Potrebovala som však Brianovu oporu,ale už tu nebol.
