Mám tu pre vás ďalšiu časť,pretože včera nebola ani jedna. Užívajte. ♥
♥♥♥
O asi dva dni som stretla v obchode Steva. Stál pri regáli s proteinovými tyčinkami a v ruke držal nákupný košík. Zhlboka som sa nadýchla a podišla k nemu. Pozrel na mňa a na tvári sa mu zjavil úsmev.
"Sofia,ahoj."pozdravil s radosťou.
"Ahoj."
"Ako sa máš?"
"Dobre,ale počula som,že ty a Clark...že sa..že sa odsťahovala."začala som. "To všetko kvôli mne,ja som vám to nechcela pokaziť."
Ruku mi položil na rameno. "To nie je tvoja chyba,ale jej. Tak či tak by som na to časom prišiel. Netráp sa kvôli tomu."
"Ale,...bola u nás a mama sa to dozvedela a chce aby som vás nejako dala dokopy."
Uchechtol sa. "Nemusíš. Tvoja mama nech to nechá tak. Pamätám si,že mi povedala,keď sme boli v tvojom veku,že keď jej ublížim,tak ma zabije...lenže Clark ublížila mne.Ja som ju len poslal preč bývať."
"A Alex o tom vie?"
"Áno. Je na mamu urazený,ale mobil jej vždy zdvihne. Je trošku naštvaný aj na teba,ale s tým si nelám hlavu,jeho to prejde."
"A nemohol by si jej predsa len odpustiť?"nahodila som smutné oči.
Pokrútil hlavou. "Asi nie,síce to bola len pusa,ale pre mňa je to veľa. To je ako keby sa Brian bozkáva s nejakou babou."
"To je pravda,asi by som zabila jeho ale aj ju."zamyslela som sa.
"Tak vidíš,ja to tvojej mame nejako vysvetlím. Predsa len,jej keby to spraví Dominic,tak ho obesí za gule."zasmial sa a ja tiež. "Dnes jej skúsim zavolať. Myslím tvojej mame,nie Clark."
"Okej,ale prosím,nikto mi nevyčítajte,že môžem za to ja."
"To sa neboj. Ja som rád,že si mi to povedala."objal ma. "Už musím ísť,ahoj."
"Ahoj."
Odišiel zaplatiť a ja som ešte kúpila veci,ktoré mi kázala mama. Potom som už aj ja odišla domov,kde bol len otec. Porozprávala som sa s ním o Clark a Stevovi.
"Vieš no...tvoja mama bola vždy najlepšia kamarátka s Clark a ja so Stevom,takže ho mám radšej. Clark som mal síce rád,ale občas mi vadila a sám Steve mi veľa krát hovoril,že už to nie je ako kedysi. Vraj sa často hádali a ona mu robila scény aj keď nemala prečo. A že vraj ona pozerá po druhých,ale keby to urobí on tak už hysterčí."povedal otec.
"Ou...to som nevedela."
"To nikto,len ja a teraz už aj ty. Keď ju bude chcieť naspäť tak sa dajú znova dokopy,ale ak nie,tak ho nikto do toho netlačte. Volal som sním dnes a povedal,že sa zatiaľ neplánuje k nej vrátiť."
"Dobre...ďakujem ocko."pobozkala som ho na líce a išla hore do izby.
O dve hodiny neskôr prišiel Brian. Otec na mňa zvrchu zakričal,že prišiel. Vybehla som za ním a v ruke držal šteniatko zlatého retrívera. Otvorila som ústa do O a rozbehla sa k ním.
"To čo? Máš nového psa?"spýtala som sa a už som si maznala šteniatko.
Sledoval ma s úsmevom na perách. "Ty máš nového psa."
Vypúlila som oči na Briana. "Čože?"
"Kúpil som ti tohoto krásavca."pohľadkal šteňa. "Lebo ťa milujem a chcem aby si sa cítila dobre. Chcem aby ťa niekto vítal,keď prídeš domov zo školy ako kedysi Loco. A chcem aby si na mňa myslela,vždy keď tu nie som."povedal a ja som sa mu hodila do náruče.
"Ja na teba myslím aj bez psa,ale ďakujem ti veľmi pekne."pobozkala som ho na pery. Môj otec nás sledoval a usmieval sa. Potom som išla s Brianom nakúpiť veci a dali sme mu to na záhradu pod strechu. Šteniatku sme vymysleli meno Bonny a keď zaspal,ja s Brianom sme si išli lahnúť do postele,kde sme sa túlili.
♥♥♥
Máte radšej Clark alebo Steva?
