Ďalší deň ma čakala škola. Pondelok. Keď som uvidela Noemi,hneď som sa za ňou rozbehla a objala ju neskutočne silno.
"Ďakujem ti,ďakujem! Máš to u mňa."šepkala som jej do ucha.
Stisla ma. "Ste zase spolu?"
"Áno,vďaka tebe."
"To ma veľmi teší. Aký bol zlatý,keď ti zakrýval ten zadok s rukou."smiala sa. "Bol hrozne vytočený,ale tak postaral sa a ešte sa aj pobil."
"To áno,je to zlatíčko,ale poviem ti,čo sa včera ešte stalo."sadli sme si a začala som jej hovoriť o tom,čo mi vravela Tanya. Noemi najprv neverila,ale napokon uverila.
"To je riadna suka!"nadávala. "Keby ju stretnem,tak jej oči vyškriabem."hnevala sa. "Už si mu o tom povedala? Mal by to vedieť."
"Dnes mu to chcem povedať. Len tak to nenechám."vzala som mobil do rúk a napísala mu správu,či sa dnes stretneme,súhlasil.
Po škole som zašla na aute k Brianovi. Zaklopala som a on hneď otvoril. Mal na sebe len trenky.
"Och,to si ty? Tuším radšej zavriem."rýpal do mňa,ale napokon sa zaškeril a vtiahol ma dnu,kde ma hodil na gauč a zasypával bozkami.
"Láska,teraz sa musíme porozprávať."dávala som ho od seba preč,ale on nechcel. "Brian! Je to vážne."
Posadil sa,zameral sa mi na oči a čakal. Povedala som mu,čo mi povedal Tanya.
"Neverím. To by neurobila."krútil hlavou.
"Neklamem."
"Tak ale,ty ju nemáš rada,takže...."
"...takže klamem?"doplnila som. "Neveríš mi."
"Verím,ale prečo by to robila? Nepríde mi,že by ma chcela."mykol plecom. Vzala som mobil a ukázala mu fotky,kde sú oni dvaja spolu.
"Vidíš?Lepí sa na teba,štetka. Ja som vždy vedela,že ťa chcela a to mi ani hovoriť nemusela. Moja mama bola pri tom. Brian,ver mi."
"Fajn,verím ti,ale musím sa s ňou o tom ešte porozprávať."
"Okej,ale predo mnou,pretože keď s ňou budeš sám,tak ti nakecá blbosti."rozhodla som. "Napíš jej,nech príde sem k tebe."
Najprv váhal,ale nakoniec vzal mobil a napísal jej. "Je tu za 10 minút."povedal.
Naozaj prišla o 10 minút,celá vysmiata,išla ho objať,ale v tom ma zbadala a zvraštila obočie a ja som vyčarila arogantný úsmev na tvári.
"Prečo si ma zavolal keď je tu ona?"ukázala na mňa.
"Aby ti vyznal konečne tú nekonečnú lásku k tebe."rypla som si do nej a Tanya sa zamračila.
Brian na mňa prísne pozrel. Obaja si sadli na gauč,ja som sa oprela o stenu a sledovala ich s prekríženými rukami na hrudi.
"Ide o to,že....vraj si nás chcela rozdeliť. Sofia mi povedala všetko čo si jej povedala. Vraj konečne nezavadzá a môžem byť s tebou."začal. "Chcem sa ťa spýtať,že....ty ma chceš? Prečo si mi to nikdy nepovedala?"
"Preboha! Ona je klamárka."zaútočila na mňa.
"Ja?! Ty si ma blokla cez jeho mobil,ty si sa ma chcela zbaviť aby si ho mala pre seba a to TY nevieš priznať,že ho chceš!!! Lebo si zbabelá!"zakričala som.
"Ty si ho nezaslúžiš! Ja ho poznám lepšie než ty. Si obyčajná štetka! Vôbec sa k sebe nehodíte! Ja som preňho tá pravá,nie ty!"kričala a tvár mala červenú ako rajčinu. "Ja som s ním prežila toľko chvíľ,že tebe sa o tom ani nesnívalo!"
"Hej! Tanya,ty si moja najlepšia kamarátka,ale Sofia je moja frajerka! A ty to musíš konečne pochopiť. Je mi ľúto,že sa to takto posralo,ale je to tvoja chyba."začal znova Brian. "Nechcem aby si sa o nej hentak vyjadrovala,nie je to žiadna štetka!"zastal si ma.
"Ale je to obrovská suka! Nezaslúži si ťa,Brian."revala.
"Prestaň už!!!"skríkol,že sme sa obe mykli. Nikdy som ho nepočula tak kričať. "Spamätaj sa! Chováš sa ako tupé decko! Rešpektuj,že ju milujem a nie teba! Sklamala si ma! Sklamala!!! Nikdy ťa už nechcem vidieť!!!"
"Ale Brian..."
"Drž už hubu,prosím ťa."povedal pokojnejšie. V tom sa Tanya rozplakala a rozbehla sa po mne. Spadli sme spolu na zem a začala mi dávať facky. Ja som ju ale nejako prehodila,bola na zemi ona. Vrazila som jej päsťou do tváre,že sa jej spustila krv. Ďalšia rana a ďalšia,no v tom ma už Brian odtiahol od nej a hodil na gauč. Ja som si utrela nos a Brian chytil Tanyu.
"Upokoj sa už."šepol. Ona sa prestala trepať a rozplakala sa. "Pšt."robil jej do ucha a ona stále plakala. Neznášam ju! "Odíď a daj nám pokoj,prosím."šepkal,ale počula som. Pomohol jej vstať a odprevadil ju von,kde sa na nás ani nepozrela,len odišla s plačom preč. Brian si vydýchol a hodil sa mi do náruče. "Si v pohode,zlatíčko?"spýtal sa ma.
"Trošku ma bolia líca,ale inak v pohode."škrabkala som ho na hlave. Nasal moju vôňu a spokojne si vydýchol.
"Nikdy by som nedovolil,aby ti ublížila."povedal a pozrel mi do očí.
Pobozkala som ho. "Ja viem."
♥♥♥
Tak ako? :D
