Ľudia!!! Ráno som vstala a zrazu som tento príbeh mala na mojom profile! Včera mi tam celý deň písalo že príbeh je odstránený a veľa ľuďom sa to vraj zmazalo z knižnice a dnes ráno som to na Tom profile znova našla! Neviete si ani predstaviť aká som strašne moc šťastná že je ten príbeh späť. Asi sa tam stala nejaká chyba.❤❤❤ Ďakujem vám,že ste sa mi snažili pomôcť.❤
⭐⭐⭐
Dnes už Brian odišiel. Dva týždne,veď to nejako dám. Písal mi dnes aj ten chalan Jaden. Vraj či by som nešla von,chce sa spoznať. Idem teda,potrebujem prestať myslieť na Briana.
Na stretnutie s ním som si vzala len rifle,biele tričko,sveter a tenisky. Išla som do parku,kde sme sa mali stretnúť.
"Ahoj vyzeráš naozaj dobre."povedal s úsmevom na perách.
"Ahoj,ďakujem."
"Ideme na zmrzlinu?"spýtal sa. Bola som prekvapená,že na zmrzlinu. Na tú chodím len s mamou alebo Noemi.
"Jasné,môžme."usmiala som sa.
"Si nejaká prekvapená z toho."všimol si to.
"To áno,lebo na zmrzlinu chodím len najlepšou kamoškou Noemi alebo s mamou."
"Aha...a frajer ťa sem neberie?"
"Nie...s ním chodím na výlety,ku mne,k nemu alebo na prechádzky."
"Tak to máte pekný vzťah."uznal.
"To áno...s ním je mi vždy krásne."zasnila som sa. "Ale dnes práve odišiel so svojím otcom,ktorý mal haváriu,k jeho babke na dva týždne. Takže sa s ním tak dlho neuvidím."
"To je dobre...tedaaa...že dobre je že bude s tou babkou,pretože babky si treba vážiť."zahovoril.
"To áno."
"Ja už starých rodičov nemám. Zomreli keď som mal 12 a potom 14."
"To je mi ľúto. Ja ešte mám okrem dedka. Ten zomrel pred nedávnom."
"Je to hrozne,ale čo už."
Potom sme prišli pred zmrzlinu. Ja som si kúpila čokoládovú a on jahodovú,teda on to kúpil celé,zaplatil to aj keď som nechcela.
"Máš rada čokoládu?"spýtal sa.
"Áno,moc. Niekedy si to však vyčítam."zasmiala som sa a ukázala na brucho.
"Veď si štíhla,ty si to môžeš dovoliť."
"Ale keď budem jesť často čokoládu...fú to už taká štíhla nebudem."
"Podľa mňa by si bola pekná aj keby máš 100 kg."pozrel sa na mňa s úsmevom.
"Ou,ďakujem."
"Ale asi sa bojíš,že by ťa frajer za to nechal,či?"
"Nie. Brian ma ľúbi,on by ma nenechal kvôli kilám na viac. Ale aj tak,ja športujem,takže by som pribrať nemala."
"To hej...ja moc nešportujem. Teda..len hrám tenis nič viac."bolo to na ňom vidieť. Nemal moc svaly. Bol štíhly. Potom sme sa prešli ešte po meste.
"Toto mesto je krásne. Narodil som sa tu a som zato rád."povedal.
"Ja tiež."
"Škoda že som ťa nespoznal skôr."zvráštil obočie. "Takú super peknú babu mať v živote nie je vôbec zle."
"Tak to ďakujem. Je fajn mať tak milého kamaráta v živote."usmiala som sa.
Sklonil hlavu. "Závidím ti,že máš frajera. Mne by sa už tiež niekto zišiel. Som sám už niekoľko mesiacov."
"To príde,neboj sa."
"Ale kto vie kde."
"Keď to najmenej čakáš. Ja som to tak tiež mala. Boli sme na chate cez prázdniny po druhom ročníku na strednej a mala som len kamaráta s výhodami,ale tam som spoznala Briana,najprv sme sa neznášali a potom sme sa začali milovať a do teraz sme spolu."
"Pekné. Ja tiež chcem už dievča. By som ju miloval."
"To nájdeš,neboj sa."žmurkla som.
Boli sme spolu ešte asi pol hodinku a potom som utekala domov,kde som vzala Bonnyho a išla som si s ním zabehať.
