Domov ma odviezol Brian,ale nedovolil mi si dať na seba tie šaty,takže som si nechala na sebe jeho tričko,ktoré mi siahalo ďaleko pod zadok. To tričko bolo dlhšie než tie šaty.
"Sofia,to si ty?"ozvala sa mama.
"Nie,zlodej!"povedala som späť s pobaveným výrazom. Prišla som za ňou do kuchyne,robila obed.
Mama sa na mňa pozrela s prižmúrenými očami. "Ako vidím,je ti už lepšie. Tá zábava s kamoškami ti asi prospela."
Sadla som si na linku s úsmevom ma perách. "Nie mami,včera som sa poriadne opila a Noemi zavolala Briana,ktorý pre mňa prišiel,zobral ma domov,postaral sa o mňa a ráno sme si všetko vysvetlili a dali sa zase dokopy. Preto tá radosť."
"Čože?"zvýskla. "Ježíš,to som taká šťastná teraz."objala ma. "Ja som ti vravela,že k sebe patríte."
"A ešte sa aj kvôli mne pobil včera."doplnila som.
"Prečo?"
"Jeden chlap ma ťahal preč a chcel sa so mnou vyspať,lenže Brian tam akurát prišiel,tak sa s ním pobil."zasmiali sme sa.
"Je krásne,že mu na tebe tak záleží."pohladila ma po líci.
"Dnes máš voľno?"zmenila som tému a mama prikývla. "Mohli by sme niekam zájsť,čo ty nato?"
"Rada,zavolám aj Clark?"spýtala sa.
"Nie...chcem ísť len s tebou."vyčarila som úsmev na perách,aj keď som bola z toho mena nervózna. Clark to teda mame nepovedala?
Poobede sme išli s mamou na nákupy,kúpili sme toho naozaj veľa. Potom sme zašli do cukrárne a dali si koláčik. Stále sme spolu kecali a bolo nám dobre. Čašník si myslel,že moja mama je moja sestra. Strašne sme sa na tom zabávali. Pri jednom obchode som stretla Tanyu s kamoškami.
"Ahoj Sofia,môžeš na chvíľu?"povedala. Snažila sa aby to vyznelo milo,ale znelo to falošne.
Išla som teda za ňou,že čo zase odo mňa chce. "Čo?"spýtala som sa. Moja mama zatiaľ pozerala vo výklade oblečenie a Tanyiné kamarátky stáli blízko nás,takže nás počuli.
"Je mi strašne ľúto,že ste sa rozišli. Musí to byť pre teba hrozne ťažké. Taký skvelý chalan ako on,takého tak ľahko nenájdeš."nevedela o tom,že sme zase spolu? Nevadí,nechám ju zatiaľ v tom. "Ja si myslím,že Brian konečne pochopil,kto má v jeho srdci hlavnú rolu,ja. On a ja sme spriaznené duše,ty si nám len zavadzala. Ďakujem,že si konečne z jeho srdca odplávala a konečne môžem byť s ním ja."ukázala na seba. Jej kamarátky sa škodoradostne usmievali. "On a ja sa milujeme,len on to ešte nevedel,lebo si nám stála v ceste. Teraz to konečne pochopí,keď už nie ste spolu. Ďakujem."usmiala sa a jej kamošky sa začali smiať. "Vraj si ťa blokol. To je ďalší dôkaz,že ťa už nechce. Nepríjemné. My dve už nemusíme konečne predstierať,že sa máme radi."
"Tak pokiaľ viem,ja som nikdy nepredstierala nič,pretože ja som to každému vravela,že ťa nemám rada...a neviem no...včera keď som sa opila,prišiel pre mňa do baru Brian,pobil sa kvôli mne a zobral ma k sebe domov,kde sa o mňa postaral a ráno sme sa dali znova dokopy. Takže...sme zase spolu. A neblokol si ma on,ale niekto iný,nebola si to náhodou ty?"hovorila som arogantným tónom.
"Ja?! Nie!"
"A odkiaľ by si to vedela,že ma mal bloknutú,keď on si ma neblokol? Ani o tom nevedel. Ale dobre vedieť,že ty si tá suka."pristúpila som k nej bližšie a šepkala. "Nikdy ho nedostaneš,pretože nie si jeho typ,si škaredá,sprostá a falošná. Myslíš si,že nás rozdelíš? Ja myslím,že nie. Ešte raz sa o niečo pokúsiš,tak ti vytrhám vlasy na hlave,rozbijem zuby a tie ti napchám do prdele! Rozumieš?! Lezieš mi na nervy už pekne dlho. Drž sa od nás ďalej. To ti radím."
"Myslíš že sa ťa bojím?"
"Mala by si."capla som jej jemne po líci a jej kamošky boli prekvapené. "Zajtra sa s Brianom znova stretneme a užijeme si ako vždy. Je naozaj dobrý."povedala som hlasnejšie a usmiala som sa arogantne. Potom som sa zvrtla na päte a išla za mamou. "Ideme mami?"spýtala som sa a ešte som sa obzrela za Tanyou,ktorá len zarazene stála na mieste."
"O čom ste sa bavili?"spýtala sa mama cestou domov. Všetko som jej vyrozprávala a mama len krútila hlavou.
"Musím to povedať Brianovi."
"Musíš. Nech sa od nej drží čo najďalej. Takéto neprajné kravy budeš stretávať v živote."povedala.
♥♥♥
Aký máte na toto názor?
