My prince. / Summer Story/

8. časť

Daniela sa len neveriacky prizerala nato, čo jej Sabína hovorí o tom, čo v skutočnosti robila včera večer vonku. Aj pre ňu bol Kristiján veľmi očarujúci.

„Varujem ťa, nikdy nemôžeš vedieť, čo od takýchto ľudí môžeš čakať." Varovne ju poúčala.

„Nemyslím si, že on je z tých ľudí, ktorí by sa s človekom len zahrávali."

„Poznáš ho sotva pár hodín, to nemôžeš vedieť." Nevďačne pokrútila hlavou.

„Dobre Dani, poviem ti ako sa ku mne správal keď sa vrátim zo sľúbenej obhliadky okolia." Odbila ju Sabína, nakoľko veľmi dobre vedela, že Daniela spočiatku trošku žiarlila na to, že sa s Kristijánom nedala do reči skôr ako ona, ani sama Sabína si to nevedela vysvetliť, prečo jej najlepšia kamoška nepraje trochu šťastia?

Blížila sa 9 hodina, čo znamenalo, že sa začínal môj pracovný čas. Daniela bola odo mňa trochu odťažitá, nevenovala mi dosť pozornosti a mala som pocit akoby sa na mňa kvôli niečomu hnevala. Žeby kvôli nemu? Nerozumiem, veď ma len pozval vonku, nič to neznamená. Ani ja sama si z toho nemôžem robiť veľkú hlavu, je to predsa môj šéf.

Už takmer hodinu vkuse som sa ani nezastavila. Táto nová atrakcia vzbudila v zákazníkoch veľkú zvedavosť a tak každý v blízkosti pláže prišiel ochutnať skvelú jadranskú zmrzlinu.

Najväčší problém bolo dorozumievanie. Veľa národností, a málo priestoru pre konverzáciu.

Najlepšie sa mi aj tak rozprávalo so Slovákmi a Čechmi, ktorých tu bolo asi najviac. Dokonca som mala pocit, že som si získala aj pár sympatií od miestnych aj zahraničných turistov.

Prvý deň bol v celku náročný, musela som sa toho veľa naučiť, Daniela mi to dávala dosť pocítiť, hlavne pri obede, keď sme mali pár minútovú prestávku. Zjavne vôbec neprekúsla to, že ja som tá, ktorej sa prihovoril práve sám dokonalý Boh.

Nemala som chuť sa s ňou baviť, myslela som si, že ako moja skutočná kamarátka ma podporí a bude šťastná spolu so mnou.

Pri konci pracovnej šichty, bolo takmer 6 hodín večer. Vlastne práve vtedy nás vystriedali ďalšie dve zamestnankyne Ivana a Naďa, boli to miestne Chorvátky, s ktorými sme si striedali dennú a nočnú zmenu.

Na tomto mieste to žilo po celý deň, ľudia sa cez deň chceli ochladiť a v noci zase posedieť vonku. Trošku som ľutovala, že som tu ako zamestnanec a nie ako turista.

„Ideš už na izbu?" Pýtala som sa Daniely keď som sa v šatni prezliekla do vlastných šiat.

„Samozrejme, počkáš ma chvíľočku?" Z jej odpovede som bola značne prekvapená, celý deň sa ku mne prakticky ani neozvala a teraz? No bola som rada, aspoň som nemusela riešiť zbytočnosti.

„Počkám vonku, pri vchode." Hovorím jej a zatiaľ sa pomaličky vzdiaľujem a hľadám východ pre zamestnancov.

Akurát som vkročila do obrovskej chodby, keď som predo mnou zbadala postavu podobnú tej Kristijánovej ako kráča preč. Potajomky som sa ho snažila prenasledovať lebo nešlo do hlavy prečo je tu, keď mi sám hovoril, že ide do Macedónska. Zrazu som sa cítila veľmi nahnevane a sklamane.

Prečo mi klamal o tom, že ide za hranice? A pritom ma pozval von? Zase som sa chytila do pasce chlapovi, ktorý zo mňa robí hlupaňu! Nahnevane som sa preto radšej otočila a rýchlym krokom sa vrátila naspäť na miesto kde som mala čakať na Danielu.

„Čo dnes večer? Niečo podnikneme?" Pýtala sa ma Daniela, cestou do hotelovej izby. Zrazu som ani nemala akosi chuť ísť medzi ľudí, chcela som sa znovu zavrieť do mojej ulity ako tomu bolo naposledy a len tak premýšľať nad všetkým.

„A kam by sme išli?" Pýtam sa jej.

„Žartuješ? Pozri sa koľko tu je možností pre zábavu. Neverím, že chceš sedieť tu a pozerať do notbooku."

Mala pravdu. Spomínam si ako som myslela na to, keď tu budem a začnem si užívať život. Prečo to zrazu nejde?

„Žiadne také. Pekne sa upravíme a večer vyrazíme aj s ostatnými babami na párty!" Vykríkla a hlasno sa zasmiala. Zaujímavé. Ráno na mňa hrala urazenú a zrazu ma ťahá sa ísť zabaviť.

Sama neviem čo mám robiť, neustále mi behá po hlave to ako som dnes videla Kristijána a to ako mi klamal.

„Neboj sa. Pôjdeme von." Nakoniec som po dlhom presviedčaní súhlasila.