My prince. / Summer Story/

9. časť

Keď som otvorila dvere do našej izbe, ovial ma chladný vzduch z klimatizácie, ktorá bola zapnutá počas celého dňa. Hodinky ukazovalo takmer pol 7 večer, čo znamenalo, že máme ešte trochu času na úpravu a potom môžeme s dievčatami večer vyraziť do ulíc.

Priznám sa, naozaj som nemala veľkú chuť sa flákať po preľudnených uliciach, kde nie je žiaden vzduch na každom rohu z obchodov sa mi bude valiť do nosa prenikavá vôňa rôznych balkánskych špecialít od morských plodov až po grilované ryby.

„Pôjdeš do sprchy prvá? Pôjdem zohriať večeru. Dobre?" Vykríkla na mňa Dani z jej izby.

Prekvapene som potriasla hlavou aby som sa vrátila naspäť do reality. Iba som zakričala, že pôjdem do sprchy a snažila som sa vyhrabať si nejaké veci z kufra, keďže som nebola ešte poriadne vybalená.

V momente keď moju pleť zmrazili chladné kvapôčky vody, som zacítila ako sa pomaličky preberám a stáva sa zo mňa nový človek. Dnešný deň bol naozaj náročný, sama ani neviem či budem vládať prejsť aspoň pár krokov vonku. Najradšej by som si sadla na verandu, pozrela online telku a potom zaľahla spať, no bohužiaľ prikývla som Daniele na dámsku jazdu, ktorej sa s veľkou pravdepodobnosťou nezúčastním.

Behala som po izbe iba v uteráku lebo som si zabudla vziať šaty, ktoré som pôvodne chcela. Moje myšlienky ma opustili v momente, keď som zbadala Kristijána dnes v práci. Nechápala som tomu, prečo mi klamal. Nemusel ma vôbec pozývať vonku, ak mu to nevyhovovalo, cítila som sa veľmi trápne. Nevedela som či mám o tom povedať, niektorej z dievčat. Daniele o tom určite nepoviem, pretože jej názor na neho už poznám.

Potom som sa pousmiala pri spomienke na to, ako sme sa včera stretli v parku a to ako sa ku mne choval. Hotový džentlmen. Zasnívane som sa pousmiala.

„Haló. Princezná. Ste medzi nami?" Zastavila sa predo mnou Dani a smiala sa.

„Čo je ti také vtipné?" Prebral so sa z tranzu a smerovala do kuchyne.

„Už asi 5 minút sa ti snažím povedať, že mám jedlo na stole. Ja idem do sprchy a prosím ťa. Prichystaj sa a nerozmýšľaj toľko nad Kristijánom."

Prekvapene som sa na ňu pozrela s pozdvyhnutým obočím.

„Viem, že si premýšľala nad ním." Mrkla na mňa jedným očkom a pobrala sa do kúpeľne.

Je to na mne snáď až takto veľmi vidno? Pre Boha, nemôžem dávať najavo takto môj záujem pre ním. Ešte sa ma zľakne alebo kto vie ..

„Len by som vás chcela upozorniť, že zajtra nás čaká znovu práca. Som veľmi unavená, a dlho sa s vami nezdržím." Upozornila som dievčatá, keď sme vyšli pred hotel, v ktorom sme boli ubytované.

„To nemyslíš vážne. Veď toto je raj!" Zvolala Maťa.

„Neboj sa, dlho nebudeme. Aj ja som unavená." Súhlasila so mnou Veronika.

„Tak to dnes budete asi samé dve, pretože my máme chuť to dnes poriadne osláááviť!" Zvolala Maja a Dani s Maťou sa k nej pridali a na znak súhlasu si tľapli rukami.

„Takže.." Odkašľala si Dani. „Kam vyrazíme ako najprv?"

„Poďme si sadnúť niekam do baru, čo vy na to?" Navrhla jedna z nich. Bohužiaľ moje slovo bolo v tomto prípade  nič a tak som musela poslušne súhlasiť.

Chvíľku sme sa brodili pomedzi ulice mesta, kým sme nenarazili na celkom slušní podnik, ktorý sa pozdával všetkým.

„Pripravené?"

„Môžeme!" Zvolali sme so smiechom a vkročili do podniku.

Vo vnútri hrala typická balkánska hudba s podtónom harmoniky a trubky. Ja osobne som túto hudbu mala veľmi rada. Pôsobila na mňa tak uvoľnene a aj napriek všetkému mala svoje čaro. Nebola rovnaké ako všetky tie popové vecičky, ktoré počúvajú po celkom svoje, bola výnimočná svojou melódiou a chorvátčinou.

Baby sa už celkom značne zabávali pri pulte aj s pár pohárikmi v sebe. Práve teraz balili jedného tiež celkom sexi Chorváta, ktorý im žiaľ veľmi nevenoval pozornosť a stále upieral svoj pohľad na mňa. Vždy sa na mňa usmial a ja som mu svoj úsmev občas venovala.

„Neblázni, veď ten ide po tebe." Zašepkala mi do ucha Veronika, ktorá sedela vedľa mňa.

„Nemyslím si, len je opitý. Chlapi vždy chcú to, čo nemajú." Pousmiala som sa.

„Pozri, oni by sa mohli aj pretrhnúť a on aj napriek tomu venuje svoju pozornosť tebe."

Ešte raz som sa pozrela na chlapa v krásnej károvanej košeli, ktorému robili spoločnosť ostatné dievčatá.

Odrazu sa postavil a smeroval priamo ku mne.

„Máš, naozaj veľmi nádherný úsmev." Pošepkal mi do ucha. Jeho kompliment mi veľmi polichotil.

„Mohol by som slečnu pozvať na nejaký drink?"

„Hmm .. noo, ja nepijem." Usmiala som sa a pozrela v vchodovým dverám kde práve vošiel chlap mojich snov, v ktorým by som vypila aj celú fľašu. Ale do frasa, čo to trepem. Do podniku práve prišiel Kristiján, a hneď sa začal s každým zdraviť. Vo chvíli keď sa pri ňom objavila vychudnutá blondína s výstrihom až niekde v žalúdku som značne znervóznela.

Do pekla!

„Dám si Martiny!" Otočila som sa k chlapovi, ktorý stál ešte stále vedľa mňa.

„Vedel som, že si niečo dáš." Mrkol na mňa a potom sa obrátil za čašníkom, ja som zatiaľ sledovala Kristijána, ktorý  .. ehm bozkával blondínu, ktorá sa okolo neho nedávno motala!

Čo to má znamenať?! Cítila som sklamanie. Prečo to robí? Nevšimol si ma, že som tu? Alebo .. nechápem.

Skleslo som sa pozrela na pohárik, ktorý mi núkal ten chlap a potom som ho do seba s obrovskou nechuťou no zúrivosťou hodila.

Po dlhej odmlke, som sa rozhodla niečo napísať. Čo ma dosť prekvapilo, spísala som to za pol hodinku. Dúfam, že je to pre vás aspoň trošku záživné a že tento príbeh má ešte nejakých čitateľov. :-)