My prince. / Summer Story/

14. časť

Chápem, znovu dlhá odmlka, .. keď ja vždy keď si sadnem a chcem niečo napísať zistím, že zrazu neviem čo .. neviem či to je typický "blok" alebo čo, fakt netuším, Rada by som písala aj každý deň, len nechcem napísať časti, ktoré by stáli totálne za nič a preto radšej takto, tak dúfam, že dnes niečo vyčarím. :-)

Včerajšia prechádzka s ňou ma ešte viac uistila v tom, že budem bojovať za svoje práva. A ak bude najhoršie spravím to čo bude treba, len pre ňu. Pre Sabínu. 

Od nášho posledného stretnutia ubehli 3 dni, a zatiaľ pokiaľ so mal čas, vždy som ju prišiel navštíviť svojím nenápadným spôsobom (chuťou na zmrzlinu), ale bolo mi jasné, že ma týmto prekukla. Nemohol som si však nevšimnúť nenávistné pohľady od jej, tuším ako mi tvrdila, najlepšej kamarátky chcel som ju na to upozorniť, no bol som tak zaneprázdnený rozprávaním a očarený jej úsmevom, že som to celkom prehliadol. 

Aj tento krát som si po dlhom dni prišiel do kopček jadranskej zmrzliny, keď ma pri rozhovore vyrušil môj mobil. Nič by na tom nebolo, aj by nevolala Mirabell. Musel som to zodvihnúť, ale s veľkou neochotou.

"Áno?" 

"Kristiján .. musíš prísť, otcovi sa zhoršil zdravotný stav, je v nemocnici." Uplakaným hlasom mi oznámila Mirabell. Už som práve chcel pozvať Sabi na večeru a .. nemohol som to odmietnuť, vlastne nemohol som odmietnuť ju. Zvykol sol behať do Macedónska aj pár krát do týždňa, Bella síce nikdy nepochopila prečo od nej toľko utekám ale dôvod bol jasný, občas som si potreboval oddýchnuť od jej prísneho otca, hroznej matky, ktorá mi vždy len niečo kázala a aj od nej .. aj keď napriek všetkému bola naozaj dobre duše, a nikdy som jej nič nezazlieval, tu pretvárku som dlho nedokázal vydržať a tak som za mojimi častými odchodmi hľadal prácu a pomoc otcovi s hotelom, ktorú po dlhšom čase trošku prebral po mne môj brat Patric, som rád že sa umúdril a že mu tento triezvy postoj vydrží čo najdlhšie. 

Ale naspäť.

"Mám prísť?" Nesmelo som sa spýtal a snáď dúfal, že to odo mňa nebude žiadať.

"Prosím ťa,. už mi chýbaš." Jej uplakané slová sa mi zaryli až niekde hlboko pod kožu. Bolelo ma to aj za ňu, nevedel som ako sa mám z tejto zapeklitej situácie dostať ale určite ešte niečo vymyslím.

"Dnes už sa nebudem vydávať na cestu, ale zajtra hneď ráno pocestujem, dobre?" Navrhol som.

"Ponáhľaj sa, ľúbim ťa." Zložila mi to. Celkom som si predstavil ako sa mohla tváriť a keď som sa pozrel na Sabínu, ktorá sa na mňa vyčítavo pozerala bolo mi ešte horšie. Nechcel som jej klamať, a vlastne to ani robiť nebudem .. len jej možno nepoviem, že mám snúbenicu.

"Prepáč, len povinnosti. Zajtra ráno musím znovu odísť do Macedónska." Povedal som.

"Ahaa." Dlhšie sa zarozmýšľala. "A prečo vlastne tak často chodíš do toho Macedónska?" 

"Môžem ti to vysvetliť večer, na večery?" 

"Veď ráno skoro predsa odchádzaš."

"Ale to mi nevadí." Keď sa ne jej tvári objavil úsmev, vedel som, že súhlasí. 

....

"Takže dnes ďalšie rande??" Zvedavo sa spýtala Sabíny Daniela. Sabi však vedela, že v tejto otázke sa ukrývala aj samotná žiarlivosť. Stihla si všimnúť všetky narážky na Kristijána a dokonca ju aj pár krát odhovárala a prišla zakaždým s tou isto výhovorkou. Aby Sabína porozmýšľala kvôli čomu sem vlastne prišla. 

Aj ona to vedela, no nečakala, že sa stane toto a vedela, že ON  ju naozaj nesklame. 

"Ideme na večeru." Odvetila jej a ešte naposledy sa celá upravila pred zrkadlom. 

"Hmm, som zvedavá kam pôjdete. Potom mi o tom porozprávaš." 

"Samozrejme." 

...

Sedeli sme na obrovskej verande, v tej najluxusnejšej reštauárcii v okolí s výhľadom na more, vedela som že za touto krásou sa však bude skrývať niečo zlé. Nejaká zlá správa, tušila som to. Naznačil mi to dnes keď mi niekto volal.

"Ehm-m." Odkašľal si, čím chcel naznačiť že chce prejsť k dôvodu, prečo sme tu.

"Dnes poobede som ti niečo sľúbil." Iba som prikývla a znovu si spomenula na situáciu s hovorom, ktorý som počula.

"J-a .. som zvyknutý hovoriť, no najprv mi niečo sľúb." Natiahol ruku cez stôl a pevne stisol tú jej. Znovu prikývla.

"Nikam neodídeš, až kým nebudeš vedieť všetko, fajn?" 

"Sľubujem." Sebavedomo odpovedala Sabi, aj keď vedela, že ju nečaká nič dobre. Ani si nestihla všimnúť a všetci ľudia, ktorí boli na terase s nimi sa akosi vyparili a ostali tam len oni dvaja.

"Takže prečo cestuješ tak často do Macedónska?" Ešte raz sa ho opýtala a tentokrát čakala odpoveď.

"Je to kvôli práci." Odpovedal, čo ju prekvapilo. To iba kvôli tomu? To jej mohol povedať aj pri zmrzline. 

"Mám tam snúbenicu, a som Macedónsky princ .. ktorého titul som zdedil po otcovi." Vychrlil najrýchlejšie ako sa dalo, pričom ho Sabi skoro nerozumela. 

Ostala len nemo stáť, pretože nič také naozaj nečakala. Chcela sa postaviť a odísť, no potom si spomenula na sľub, ktorý mu dala a už len kvôli tomu ostala a vypočula si celý jeho príbeh. 

..

"... a toto je život, o ktorý naozaj nestojím, viem, že chcem teba Sabína." Povedal na konci, čo jej názor aj tak nezmenilo. Nemôže niekomu rozbiť vzťah a už vôbec nie princovi a nejakej bohatej snobke z Macedónska, ešte k tomu keď sú už zasnúbení. To nejde, a bolo by to proti jej presvedčeniu. 

"Teraz už môžem odísť?" Zhlboka sa nadýchla a pozrela sa do Kristijánových smutných očí, ktorý nečakal že ho prijme s otvorenou náručou ale myslel si, že ho aspoň pochopí. 

"Ak to chceš naozaj spraviť." Povedal smutne. 

Sabína sa naozaj postavila od stola, ale neodkráčala len podišla okolo stola a postavila sa k nemu, čím aj on vstal zo stoličky. 

"Ako som mohla bozkávať pery, ktoré patrili už dávno inej? Ako som mohla mať v náručí chlapa, ktorí má už dávno spečatený osud? Ako som mohla takto sklamať samú seba a znovu sa zaľúbiť do niekoho, kto mi nikdy nebude môcť patriť? Ako som len mohla?!" 

A je to vonku, Sabína vie pravdu a čo bude ďalej?? V ďalšej časti :-D