My prince. / Summer Story/

3. časť

Celý týždeň Sabi behala po rôznych úradoch a vypytovala sa na poistenia a rôzne následky ak by sa mi jej stalo. No dnes,  si už všetko vybavila a začínala sa pripravovať na to, že o 2 dni už budem cestovať s Dani a dvoma ďalšími babami do slnečného Chorvátska.

Jej myšlienky konečne už čoraz menej patrili Dominikovi, tento krát vždy pred spaním myslela na horúce slnko, pláž, zábavu .. nikde tam sa mi už nevošla láska, bolesť, zrada a sklamanie.

Na druhý deň mala na pláne obehať všetky módne centrá aby sa dôkladne pripravila na počasie, ktoré ju čakalo. Celkom zabudla na všetko, a len tak si spríjemnila deň tým, že vyhodila do oblečenia pár stoviek eur. Ale nevadilo jej to. Jej hlava, myseľ a všetko ostatné už túto krajinu nadobro opustili, nemyslela na nič .. až.

Až do momentu, keď  stála pri pokladni, že zaplatí krásne modré plavky, zbadala ako do obchodu vpochodovala nervózna Simona. Veľmi dobre ju poznala, ak jej niečo vadilo, alebo mala problémy musela utekať na nákupy a polichotiť svojmu egu, že ona je tá dokonalá a všetko sa určite vyrieši samo. Jednoducho odkladala problémy na neskôr, priznám sa, možno som trochu chcela vedieť, čo ju trápi ale už nie preto aby som jej pomohla, vypočula ju ale preto aby som sa mohla tešiť z jej nešťastia tak ako ona z toho môjho, a ešte za mojím chrbtom.

Radšej si ju nevšímala, v tichosti zaplatila a radšej sa vyparila skôr, ako by sa do mňa znovu slovne pustila. Už ju prestala zaujímať, bola jej ukradnutá .. neexistovala  ňu.

Moje šťastie bolo však v tento osudový deň nadmerne obrovské. Toľko čo som opustila bránu butiku, kde som stretla Simonu sa mi oči zapichli do tváre človeka, ktorému som sa chcela čo najviac vzdialiť. Mohlo mi hneď napadnúť, kde je Simona bude aj on.

S hrdosťou v tvári som sa mu pozrela do očí a potom sa zvrtla na päte a odkráčala preč.

Jednou rukou som si pridržiavala kabelku, druhou som sa snažila uniesť nákupné tašky, keď ma niekto zozadu silno chytil za rameno, čím ma prinútil sa otočiť.

Nemýlila som sa, bol to Dominik.

„Čo je?" Pohŕdavo som sa na neho pozrela.

„Pokazil som to." Povedal s ľútosťou v hlase, ale ani toto ma nedokázalo zlomiť. Už mi bol celkom ľahostajný, ukradnutý ..

„Tvoja škoda." Odfrkla som si, vymámila sa z jeho zovretia a ďalej pokračovala v ceste.

A je to tu, posledná noc strávená doma. Bolo krátko po deviatej večer. V tichosti som sa posadila do kresla a odpila si z horúceho kapučína. Je to tak úžasné, že už zajtra večer budem tisíc kilometrov od tohto miesta, zabudnem na všetkých, začnem od znova. Komu by sa to nepáčilo? V diaľke som počula šum lesu a v objatí teplej deky som si vychutnávala osviežujúci vietor, ktorý mi rozfúkaval vlasy.

„Ach Sabi." Pomalým krokom podišla mama ku mne a prisadla si na hojdačku.

„Kde je otec?" Vymámila som sa spod zovretia deky a trošku jej prikryla nohy.

„Predsa pozerá futbal." Pousmiala sa. Ich vzťah bol nádherný, obaja sa navzájom rešpektovali, pomáhali si boli tu vždy pre seba aj keď samozrejme nie vždy sa zhodli v názoroch, vždy som túžila po tom aby som aj ja raz mala takého manžela ako je ocko, aj keď veľmi rád pozerá futbal.

„Prečo si tu tak sama? Neprišiel sa s tebou rozlúčiť Dominik?" Začala vyzvedať, pri všetkom zhone som celkom zabudla na moje menšie tajomstvo, ktoré som rodičom nechcela povedať. Obaja si boli takmer istý, že ešte stále spolu sme. „Už dlho u nás nebol." Prezieravým pohľadom sa na snažila prebodnúť, akoby vedela, že pred ňou niečo tajím.

„Vieš mami,." Neisto som začala. „S Dominikom sme na seba v posledných dňoch nemali veľa času." Zodvihla som ruku a uspokojivo ju pohladkala po predlaktí. „ale to neznamená, že sme sa nestretávali. Boli sme spolu na večeri, a pred dvoma dňami na nákupoch." Ihneď som si začala vymýšľať. V žiadnom prípade som nechcela aby sa mama dozvedela pravdu, aspoň nie teraz, môže neskôr keď odídem, ale teraz nie, nepotrebovala som aby ma ľutovala alebo hovorila mi, že ma pred ním varovala lebo veľmi dobre vedela, čo je ten chlapec zač.

Presne si spomínam ako to všetko začalo. Ako mi nenápadne naznačoval, že sa mu páčim, dobiedzal do mňa, dokonca sa aj pár krát pobil. Bol grázlik, ktorého som žiaľ bohu milovala, škoda, že náš vzťah bol založený na vášni, ktorá časom vyprchala a možno to bolo tým, že som mu naznačila niečo o našom spoločnom živote v budúcnosti. Žeby sa naozaj bál tak svadby? Alebo toho života so mnou?

„Počúvaš ma?" Z rozmýšľania ma prebral znovu mamin hlas.

„Prepáč, len som sa zarozmýšľala." A nad tou spomienkou som sa len ľahostajne pousmiala.

„Góóól." Zrazu sme obe začuli hlasný výkrik ocka, ktorý bol zjavne veľmi potešený, že jeho favorit práve skóroval.

„To je blázonko." Pokrútila hlavou mama a potom sa postavila na odchod.

„Prosím mami, buďte zajtra ráno hore aby som sa s vami mohla ešte rozlúčiť." Hovorím.

„Neboj sa moja, otec kvôli tomu nebude spať určite celú noc a ja ako sa poznám budem premýšľať nad tým aké to tu bude bez teba. Určite budeme hore, nemaj strach."

Rozlúčku s rodičmi som mala už dávno za sebou, teraz som sedela na stoličke na Bratislavskom letisku spolu s Dani, Veronikou, Maťou a Majou. Síce som Maťu a Maju veľmi dobre nepoznala, teda pravdupovediac vôbec, ale zdali sa byť veľmi milé a bláznivé, presne ako parťáčky na takýto výlet.

„Tak baby, pripravené?" Postavila sa Dani pri prvom upozornení na let do Makarskej.

„Buď teraz alebo nikdy." Odpovedala Maja a všetky sme to po nej zopakovali.

Pri vzlietnutí sa mi trošku zacnelo za domovom ale hneď ako som si pomyslela na horúce slnko a pláž všetko ma rázom prešlo, v krvi som cítila adrenalín a bola som veľmi nedočkavá kedy už pristaneme a ja si budem môcť slobodne vydýchnuť.