My prince. / Summer Story/

13. časť

Viac ako 100 prečítaní na poslednej časti a 5 hviezdičiek? To som naozaj nečakala, dúfam že sa vám príbeh bude páčiť čím ďalej tým viac. :-)

V jeho spoločnosti bolo všetko iné, odrazu som si vôbec nepripadala ako Sabína, ktorá zutekala zo Slovenska ale ako .. sama neviem, no jednoznačne som sa necítila byť poníženou a odkopnutou ako tomu bolo doma. 

"Prepáč, ja naozaj nechcem byť nezdvorilý . . ale nemáš doma priateľa?" Zahanbene sa jej opýtal. Sabína sa iba v tichosti uchechtla keď si spomenula na Dominika.

"Nie, odišla som celkom voľná a vlastne som tomu aj rada, nikto mi týmto spôsobom nechýba a .. koniec koncov, aspoň sa s tebou môžem prechádzať po tejto nádhernej pláži." Na chvíľku zastavila a pozrela sa na nekonečné more. 

"Poď." Nespútane ho chytila za ruku, vyzula si sandále a rozbehla sa spolu s Kristijánom do mora. 

"To nemyslíš vážne." Najprv trochu protestoval Kristiján, ale keď si namočil nohy poslednou vlnou, ktorú more doplavilo na breh prešli ho všetky protesty a snažil sa si to naplno užiť. Sabína pustila jeho ruku a s jasotom sa rozbehla ešte trošku ďalej do mora aby sa schladila.

"Budeš tam takto iba stáť?" Zakričala na neho, a dúfala že ho týmto presvedčí aby sa k nej pridal. Sama nevedela čo to do nej vošlo, ale momentálne mala chuť celá sa oddať moru, zaplávať si aj napriek tomu, že už bola vonku tma, a hlavne byť pri ňom. O nič iné jej nešlo. 

"Mala by si ísť na breh." Zakričal jej naspäť čo ju trošku nahnevalo, no nechcela sa vzdať svojej predstavy o nočnom kúpaní. Preto tvária sa sklamane podyšla naspäť k brehu, kde si máčal nohy, a začala na neho čľapkať kvapky vody, pričom sa hlasno smiala. 

"Ty ma naozaj provokuješ?? Čím som si to zaslúžil?" Nazlostil som sa a rozbehol sa za ňou pričom sa mi pokúšala utiecť ďalej do hlbšej vody.

"Proti mne nemáš šancu." Pošepkal som jej do ucha, keď som ju dobehol vo vode, chytil ju okolo pása a zobral na ruky. Vôbec som nečakal že sa dnešná nevinná prechádzka vyvinie práve takto, no nevadilo mi to, dokonca mi nevadilo ani to že by ma videli ostatní. Chcel som zakričať na celý svet :"Toto je ona, aj keď ju takmer nepoznám, viem, že k nej niečo cítim .. už za tak krátky čas." 

Samozrejme som si tieto slová nechal pre seba, aj keď s veľmi ťažkým sebazaprením. 

Zmoknutý ako sliepky sa nakoniec obaja navzájom vytiahli z vody a unavene sa hodili na piesočnatú pláž. 

"Tú súťaž by si určite vyhral ty, ak by si nebol taký gentleman a nenechal ma naschvál vyhrať." Pokarhala ho Sabína keď si začala počítať všetky maličké mušle, ktoré mala v dlani. Vedela, že vyhrala lebo Kristiján tie svoje naschvál hodil naspäť do mora keď z neho vychádzali.

"Čo už, asi sa nezmením." Poľutovane pokrčil rukami, no hneď sa znovu rozosmial.

"Ženy predsa majú rady gentlemanov, nie?" Chytil ju za ruku a začal s ňou naraz počítať mušle.

"To áno, ale netreba to preháňať .. toto bolo tak okaté, že by si to všimol aj slepý.. skutočný gentlemani to robia inak!" Povedala.

"Ako?" Prahnúc po odpovedi sa na ňu zapozeral, zbožňoval keď rozprávala s takým veľkým záujmom a tak.

"Noo.." Nachvíľku sa zamyslela a potom spustila. 

"Určite by si tie mušle nevyhodil ale pri najhoršom ich nenápadne strácal, alebo pri počítaní povedal naschvál menšie číslo a to by si potom vyhral." Uškrnula sa na neho. 

"A čo by som mal z tej výhry?? Načo by mi bola?"

"Predsa .. mohol by si si niečo priať." 

"A keby som mal prianie aj bez víťazstvá?" Zadíval sa na ňu, a aj keď už bola celkom tma vedel, že sa začervenala a usmiala sa. Žeby myslela na to isté čo aj on? Nebol by až príliš odvážny ak by to od nej žiadal? 

"Podľa toho aké." Nachvíľku sa zamyslela Sabína, či si Kristiján všimol ako sa pred chvíľkou začervenala, ani veľmi nechcela rozvíjať tému prianie, no pri pomyslení, že by si predsa len mohol priať niečo, čo by bolo spojené s ňou mu chcela dať šancu vysloviť jeho prianie. 

"Neskôr ti ho poviem." Zobral Sabínu za ruku a obaja sa postavili a napriek tomu, že boli mokrí sa ďalej prechádzali po pláži, ktorá bola našťastie prázdna.

Už hodnú chvíľu kráčali celkom v tichosti ruka v ruke, no zjavne to ani jednému z nich nevadilo. Potom sa pred nimi objavilo mólo na, ktoré ju zaviedol Kristiján. Zastavili až na jeho samotnom konci. Sabíne vietor jemne rozfúkal vlasy čo si stihol všimnúť aj Kristiján keď ich osvietil odraz mesačného svitu. 

Nevedel čo ho k tomu prinútilo, no jemne si ju k sebe privinul, pričom Sabína vôbec neprotestovala, práve naopak s oboma rukami sa mu privinula na hrudi a privinula si k nemu aj svoju hlavu. Táto chvíľa pre ňu vôbec nepotrebovala počuť žiadne slová, stačilo jej to že je v jeho objatí a znovu pocítila ten pocit. Počkať aký pocit?  Opýtala sa zmätene samej seba a rýchlo sa od neho odtlačila. 

"Mám taký pocit, že to čo robíme nie je dobré." Skonštatovala po dlhej chvíľke odmlky. 

"Pššt." Priložil jej prst na ústa. "Práve teraz som ti chcel povedať, svoje prianie." Skonštatoval. 

Zaskočená Sabi iba nemo prikývla. Znovu ju jemne chytil za ruku a pobozkal jej chrbát.

"Odkedy som ťa spoznal .. a to nie je až tak dlhá doba." Obaja sa zasmiali.

"Mám len jedno prianie." Chvíľu váhal či to má vysloviť, no jeho odhodlanosť bola väčšia ako všetky zábrany sveta. 

"Chcem aby si bola moja."  Vážne povedal a potom ju nežne pobozkal na pery. 

Niečo prehnane sladké som vypotila z hlavy v takejto horúčave :-D Dúfam, že to nie je prirýchlo ale chcem aby sa tento príbeh posunul ďalej takže kvôli tomu :-) Chcela by som poznať aspoň váš názor na príbeh, a či sa vám páči jeho tematika, plus aspoň 7 hviezdičiek a ďalšia časť bude tu. :-) Prišl som na to, že príbeh nemá obsadenie a rozmýšľala som nad tým, že asi by bolo dobre tu niekoho dať ale .. najlepšie asi bude keď Sabína ostane obyčajným slovenský dievčaťom a Kristiján princom, ktorého si v hlave môžte dotvoriť každá podľa svojho gusta. :-)