My prince. / Summer Story/

1. časť

Po prvý raz v živote som nevedela čo mám robiť. Moja minulosť ma neustále prenasledovala a prítomnosť bola tak hrozná, že sa mi chcelo len plakať. Neustále mi bežalo hlavou to, čo som videla, keď som pred týždňom chcela prekvapiť Dominika. Bola som na ceste domov od Daniely, ktorá ma k sebe zavolala, že má pre mňa vynikajúcu ponuku. V polovici cesty ma však napadlo, že prekvapím Dominika a zájdem k nemu domov, lebo už vopred mi hovoril, že dnes bude doma sám. Tak som túto situáciu využila a zaklopala som na dvere domu, kde býval spolu s jeho rodičmi.

„Ehhm, ahoj Saby." Otvorila mi Dominiková sestra.

„Veľmi rada ťa znovu vidím." Objala som ju. Odťažito sa na mňa znovu pozrela.

„Čo sa deje? Je Dominik doma?" Ešte stále stojíme vonku pred domom, aj keď zvyčajne ma v takomto prípade Denisa púšťa dnu. Bolo mi to trošku čudné, a jej správanie až príliš podozrivé.

„Nedávno som ťa tu videla." Hovorí.

„Nie, to určite nie." Pousmejem sa.

„Naozaj si tu dnes nebola za mojím bratom?" Podozrivo sa ma opýta, no ja už strácam trpezlivosť.

„Naozaj nie, ak je toto nejaký žart .." Nervózne vykríknem.

Potom si všimnem ako Denisa znervóznie.

„Mohla by som ísť za ním?"

„Počkaj, pôjdem sa za ním pozrieť."

Denisa zatvorila dvere priamo pred očami Sabíny a zhlboka sa nadýchla, pretože vedela, že  niečo nie je v poriadku. Asi tak pred hodinku si všimla istú blondínu prichádzať k ním domov. Podobala sa veľmi na Saby, no videla ju iba z diaľky a tak to veľmi neriešila, keďže jej brat bol dnes doma, rodičia odišli na návštevu k tete , myslela si, že ju Dominik pozval k ním.

No až teraz jej došlo, že to tak nebude. Pozrela sa do obuvníka kde ešte stále boli topánky, o ktorých si myslela, že patria práve Saby.

„Bojím sa toho, že dnes bude môj braček ešte horko plakať." Pomyslela si Denisa a vyšla na poschodie, kde mal izbu jej brat a potichu počúvala pri dverách.

„Saby, ťa dnes určite nepríde navštíviť?" Hovoril ženský hlas.

„Nie, určite nie. Prisahala mi, že ju pozvala  Daniela na kávu a ak ju pozve na kávu práve ona, to bude debata najmenej do neskorej noci." Odpovedal jej Dominik, Denisa iba zhýkla a pokrútila hlavou.

Svojho brata mala rada, ale nebola schopná klamať do očí práve jeho priateľke, s ktorou chodil takmer dva roky.

„Prepáč Dominik, toto si si nepremyslel najlepšie." Sklamane podišla k vchodovým dverám, kde ju už čakala Saby.

„Poď ďalej." Pozvala ju dnu.

„Prečo sa tak tváriš?" Opýtala sa jej zatiaľ ešte optimisticky Saby.

„Ja, ak by som o tom vedela, radšej ti ani neotvorím dvere, ale toto je tak odporné od môjho brata!" Zvýšila hlas Denisa.

„Neverím." Presne som vedela, čo mala Denisa na mysli. S Dominikom sme boli spolu takmer dva roky, no už pár mesiacov som si na ňom všímala, že je ku mne akýsi odmeraný. Jeho bozky už neboli to čo na začiatku, nebola z nich cítiť láska, túžba ani city, boli celkom chladné. Spoločné prechádzky, sa zmenili na alkoholické párty spolu s našimi priateľmi. Vyhýbal sa spoločným chvíľam, no vždy keď som sa ho nato opýtala odpovedal mi, že je všetko v poriadku a, že ma miluje.

„Prišla sem asi tak pred hodinou, nevidela som jej do tváre .. mala dlhšie blond vlasy, presne ako ty, tak som si myslela, že to budeš ty. Teraz viem, že nie."