Dollmaker(prebieha úprava)

Lindsay & Dollmaker

O pár týždňov neskôr

Prešlo pár týždňov a dosť veľa vecí sa zmenilo. Začala som aj pracovať na našom pláne. Snažila som sa zbaliť Dollmakera a on sa pomaly chytal na moju návnadu. Ak by som počkala ešte pár týždňov, určite by sa mi ho nepodarilo zviesť a aj keby,ťažko by sa mi odtiaľto utekalo s voskovou rukou a nohou. Pri každom pohľade na Dollmakera mi bolo zle, ale musela som sa tváriť šťastne a stále sa usmievať.

Práve som zatvorila železné dvere na konci chodby a kráčala ku svojej cele. Všetky dievčatá na mňa zvedavo pozerali a čakali aké správy im nesiem. Bolo docela divné, že mi nechal takýto voľný pohyb po podzemí.

Dodržiavala som aj Dollmakerovu ponuku. Hrala som na dve strany a vyhovovalo mi to. Urobím všetko preto, aby som sa odtiaľto, hlavne ja, dostala. Ak si chceli pomôcť, mali pohnúť zadkom už  na začiatku tohto celého a ja som sa sem ani nemusela dostať. Už len tá predstava ma nútila ich nenávidieť.

,, Tak čo? Nejaké novinky?" spýtala sa ma rýchlo Lindsay a v očiach som jej videla zvedavosť. Otvorila som svoju celu, keďže ju nechal Dollmaker pre mňa otvorenú a zabuchla som dvere na cele ktoré sa síce zatvorili ale dali sa ešte otvoriť keďže neboli zamknuté.

,, Nič podstatné. Stále to isté dokola. Hlavné však je, že sa mu pomaly dostávam pod kožu. Je aj veľký pokrok v tom, že mi necháva otvorenú celu a voľný pohyb po tomto podzemí. Budem ho však ešte musieť presvedčiť aby ma zobral von. Pretože ak odtiaľto nenájdeme cestu, tak je moje snaženie márne." povedala som a posadila som sa.

,, Aha... A o operáciach ti nehovoril nič?" spýtala sa Lindsay.

,, Nie iba o mojich a s tým sa tebe zverovať nemusím." povedala som a odvrátila od nej hlavu. Neznášam keď sa ma niečo stále vypytuje. Síce to ona naplánovala, ale prečo by som jej mala hovoriť všetko?

,, A..." chcela ísť niečo hovoriť, ale to by nebol Dollmaker keby sem nevbehol v podstatnej situácii. Tentokrát mal so sebou vozík, takže som si vydýchla, pretože pre mňa určite nešiel. Ale mieril stále na koniec chodby, takže musel ísť pre Lindsay. Usmieval sa na ňu, čo mi prišlo divné. A ešte divnejšie bolo keď mu úsmev opätovala. Nikdy sa neusmieval na svoje väzeňkyne, dokonca ani na mňa keď sme sa "zblížili." Začala ma napadať jedna myšlienka, ale rýchlo som ju odohnala. Toho by určite Lindsay nebola schopná. 

Otvoril jej celu a ona sa sama dobrovoľne posadila na vozík. Ďalšia divná vec, pretože sa vždy trhala ako besná, keď ju prišiel zobrať. Síce na začiatku vyzerala, že je s tým zmierená, ale opak bol pravdou. Neznášala ho za to čo jej urobil asi najviac z nás všetkých.

Keď odchádzali niečo jej hovoril a ona sa smiala. Bolo to naozaj veľmi,veľmi divné. Dollmaker však zabudol, že je moja cela otvorená a že sa môžem pohybovať po tomto podzemí. Keď zmizli za dverami otvorila som dvere na mojej cele a rozbehla sa k dverám na konci chodby. Keď som nepočula za dverami žiadne kroky, tak som ich poodsunula a prešla cez ne na dlhú chodbu. Prebehla som rýchlo po chodbe a dostala som sa k miestnosti, kde sa konajú operácie. Nakukla som opatrne dnu a nikoho som tam neuvidela. A keď som zistila, kam naozaj išli, srdce sa mi skoro zastavilo. Nie to nemôže byť pravda. Ale keď som sa dostala ku schodisku, viac mi nebolo treba.

Tá odporná podrazáčka Lindsay!

Inak nebojte sa že sa to tu strhne na love story, kde budú dve baby bojovať o jedného vraha. To vám hovorím dopredu že sa určite nestane :D