Dollmaker(prebieha úprava)

Odstránenie mŕtvoly

Už prešiel týždeň a moja premena sa stále nekonala. A dievčatá, no ak ich teda tak môžem nazvať, sa ma neustále vypytujú čo sa stalo a čo chcel. Nemôžem im to povedať, pretože by to Dollmaker zistil. Je to ťažké, držať tak dlho jazyk za zubami, pretože ja patrím medzi tých ľudí, čo sa im ústa nezatvoria. Lenže jednoducho je niekedy lepšie mlčať, ako si niečo pekne posrať.

,, Naozaj budeš stále držať hubu? Už konečne povedz čo chcel! Možno to bude pre nás podstatné!" zvrieskla na mňa Lindsay, dievča oproti. Ja som iba mlčala. Celý týždeň som mlčala. Musela som. Bála som sa niečo povedať, aby som neprišla o hlavu. Ako to dievča ktoré tu doteraz leží a rozkladá sa nám pred očami. Muchy ju obletujú a jej mäso pretkávajú červy. A z toho smradu ma napína každú minútu. Z jej očí už dávno vyhasla žiara. Pre nás teenagerov sa takéto veci znášajú ťažšie. Chceme byť slobodní, chodiť na párty a robiť veci ktoré sa v tomto veku robia. A zrazu nás niekto zatvorí do klietky z ktorej sa nedá dostať. A my trpíme a dusíme sa. Vlastné myšlienky sú pre mňa peklom. Stále premýšľam, ako sa toto mohlo stať. Možno keby sa narodím do inej, lepšej rodiny nič také by sa nestalo. Alebo keby som sa radšej vôbec nenarodila.

,, Fajn, tak si mlč. Ty raz prehovoríš." povedala nahnevane a zmizla v tieni svojej celi. Len som si povzdychla. Bojím sa čo i len nadýchnuť, aby som náhodou niečo neurobila zle.  Ak by bola v mojej situácii, tak by sa zachovala rovnako. Uľahčím situáciu nám všetkým a ona sa na mňa ešte aj naštve.

Ostatné dievčatá na mňa tiež naliehali, ale ja som jednoducho nemohla hovoriť. No teoreticky som mohla, ale nemôžeme sa teraz rozprávať o pláne ktorý sme ušili na Dollmakera. Pretože ak to zistí tak nás zabije všetky do jednej. Ľahko si nájde nové obete. V dnešnom svete nachytáte každého na hocijakú sprostosť. Ja som sa nechala nachytať tmou. Tmou, ktorá ma priviedla do sveta o ktorom keby mi niekto povie, tak mu neuverím. Pozerala som sa na svet s ružovými okuliarmi. Jednoducho nemohla som si pripustiť že niečo takéto by sa mne mohlo stať. A našlo si ma to skôr akoby som čakala. Ukázalo mi to svet z iného uhla. A ak sa odtiaľto dostanem, budem sa na svet pozerať čiernymi okuliarmi.

O pár minút sa na konci chodby zjavil Dollmaker a znovu mieril k mojej cele. Znovu bez vozíku. Ani minule si ho nezobral a to nechápem prečo. Každé dievča si odvezie na vozíku, len mňa nechá ísť po vlastných. 

Už keď odomykal tak som sa postavila a čakala kedy otvorí. Vyšla som pred celu a kráčala som vedľa neho. Všetky ostatné dievčatá otvárali ústa a niektoré sa usmievali. Mysleli si, že už som začala ten náš plán. No ten sa ešte len pomaly rozbiehal. Na všetko musím ísť postupne a všetko si premyslieť. Pretože ak urobím krok vedľa spadnem. Spadnem do veľmi hlbokej tmy, z ktorej ma neprebudí nič. 

Prešli sme znovu cez chodbu až do miestnosti kde premieňa ľudí na monštrá... ehm teda bábiky. Usadila som sa na železnú stoličku a mädlila som si ruky. Nedovolila som si k nemu zdvihnúť pohľad. Mala som určitý rešpekt, nikdy som pri vrahovi nebola tak blízko. Vlastne nikdy som pri vrahovi nebola. A naozaj som pri ňom  v takejto blízkosti byť nechcela. Stále som z neho cítila krv, aj keď z nej nemal na tele ani kvapku. Začínala som si myslieť, že si to namýšľam.

Postavil sa predo mňa a založil si ruky na prsiach. Po chvíli prevrátil očami a nadstavil predo mňa ruku. Naďalej som nechápala čo po mne chce. 

,, Ten diktafón." povedal a chcel mi ho zobrať sám. No ja som ho zastavila skôr než mi siahol pod tričko. Diktafón som mala totiž pripnutý na ramienku podprsenky. Vytiahla som ho a podala mu ho.

Dal mi ho po našej dohode. Ich slová si radšej tento týždeň vypočul odtiaľ, pretože mi moc neveril. Pretože ja keby vidím samú seba, v ten moment čo mi oznámil čo chce, tiež by som si neverila. Musela som vyzerať veľmi nedôverčivo. 

Počúval ich slová a stále si ich prehrával dokola. Snažil sa niečo z ich slov zistiť, ale okrem toho, že ma ohlasovali aby som im povedala čo chcel, nič nehovorili. O tom pláne nepadlo ani slovo. A po tomto ako ma Dollmaker odviedol, si budú myslieť že ho mám omotaného okolo prsta, i keď ešte nemám. Ale tým že som prijala jeho ponuku, som si zľahčila plán bábok. Takto si ho okolo prsta namotám ľahšie. Ale budem musieť robiť všetko pomaly. Už viac dievčat predo mnou sa o to pokúšalo a skončili na druhom svete. Museli robiť nejaké nerozvážne chyby.

,, Ehm... nič zaujímavé tam nie je. Ale naďalej ich počúvaj. Na diktafón sa vykašleme mohli ho zbadať a preto nič nehovorili. Ale každopádne nesklamala si ma. Mala by si nejaké želanie?" spýtal sa s nechutným úškrnom na tvári. No, nech nečaká nejakú nechutnú ponuku.

,, Mohol... teda mohli by ste prosím odstrániť to telo z chodby? Nedá sa to tam vydržať." povedala som po tichu. Vysloviť vlastné želanie pred ním to bolo naozaj...divné. A hlavne ma zaskočilo, že za to že si pripnem diktafón na podprsenku, dostanem odmenu. Aj keď o veľa som ho nepožiadala. Je jedno čo z jej telom urobí. Ona už aj tak trpieť nebude. Len nech ju odstráni odtiaľ preč.

,, Ak je to len to čo si želáš..." povedal a pozrel na mňa. Iba som opatrne prikývla a on ma odviedol späť. Postrčil ma dnu a zamkol ma tam. Pobral sa na odchod a zmizol za dverami s hlasným buchotom.

No ale prekvapil ma. Naozaj pre to telo prišiel. Mal v ruke vrecia a sekáč na mäso. Prvú zdvihol hlavu z ktorej popadalo na zem pár červov. Bolo to naozaj nechutné. Hlavu vložil do vreca a pokračoval. Priložil sekáč jej ruke a silno zaťal. Stačilo tri krát seknúť a ruka sa oddelila. Takto to urobil aj s ostatnými končatinami a všetky ich nachádzal do vreca. Schmatol vrecia aj so sekáčom a zmizol za kovovými dverami. Červy si šli svojou cestou a z tieňa väzenia vyšla Lindsay.

,, Mallory, no tak už hovor!" posúrila ma Lindsay.

,, Preboha, to ti nedošlo, že som nemohla hovoriť?! Odhalil by ma! Mala som na sebe pripnutý diktafón! Všetko odpočúval. Nemohla som ti nič povedať, lebo by ma ihneď odhalil. Takto sa nám náš plán oveľa zľahčil. Ale chce vedieť všetko čo hovoríte. Myslí si, že na neho kujete nejaké plány." povedala som jej to dosť rýchlo.  ,, Dal mi návrh, že ak budem na vás donášať, tak budem mať lepšie podmienky a predá ma jeho veľmi dobrým zákazníkom. Neváhala som a okamžite to prijala. Takto ho dostaneme tam, kde ho potrebujeme." vysvetlila som.

,, Veď aj kujeme plány. No nič, vymyslíme niečo čo mu budeš hovoriť, aby nás to nejak neohrozilo. Pretože ani jedna z nás už nesmie zomrieť. A máš pravdu, o dosť zľahčilo. Takto si ťa obľúbi, bude si myslieť, že nie si ako my a že si ako on. Možno ťa ani nepremení...." chcela niečo ďalej hovoriť ale prerušil ju Dollmaker.

,, Oh, Mallory, zabudol som ti niečo spomenúť. Priprav sa na zajtrajšiu operáciu." povedal a s nechutným smiechom zmizol za dverami.