NIČ

80.

Lucy sa ujala vedenia. Veľmi dlho nerozprávala a teraz sa rozhodne nechystala šetriť slovami. Za ten tichý čas si nazbierala kopec síl hovoriť, potláčaním toho všetkého, čo nepovedala.

"Austin, zavolaj Colinovi!" prísne pozrela na chlapca.

"Nemám mobil. Pri tom požiarnom poplachu..." habkal.

"Frederik, zavolaj Colinovi!" otočila sa na druhého z chlapcov.

"Tara..." otočila sa k vydesenej prváčke a nadiktovala jej aspoň milión vecí, ktoré treba kúpiť.

"A za čo? A ako?" zdá sa, že Tara videla vždy viac problémov ako riešení. To sa dalo čakať- keď vám niekoľkomesačná práca zhorí do tla, nemáte veľa optimizmu.

Lucy vzala z podlahy svoj čierny batoh a z peňaženky vybrala niekoľko bankoviek. Aspoň na niečo sú tie tragické peniaze dobré.

"Austin pôjde s tebou!" kývla na chlapca a nadiktovala Tare svoje číslo.
"A dúfam, že ten fotograf platí!"

"Polly, treba dať dokopy telocvičňu."
Určite tam je voda a bordel.

"Nebudem upratovať!" protestovala.

"Ale budeš!" Lucin pohľad bol rozhodný a tvrdý. Nepríjmala protesty.
Sama protestovala príliš dlho a videla, že to nikam nevedie.
Pasívnym odporom sa nič nezmení.

"Issa?" otočila sa na svoju blonďavú kamarátku, ktorá si najskôr premerala svoje bledomodré šatočky, no s nevôľou prikývla.
Lucy jej venovala úsmev a o pár minút jej zo svojej skrinky priniesla veci na telesnú. Čierne tepláku a tričko.
Kiežby sa všetky problémy dali vyriešiť tak ľahko.

"Colin to vzdal!" oznámil Frederik priamo.

"Colin?!" pokrútila Lucy hlavou. On predsa nikdy nič nevzdáva!
Zamyslene sa zahľadela do zeme.

Ak to vzdal aj najsnaživejší človek na svete, má vôbec význam pokračovať?

Zatla zuby a pozrela na Frederika.
"Vezmi ma domov, niečo odtiaľ potrebujem!"

Prikývol a venoval pohľad Isse.
Za chvílu sme späť.
Naozaj.

Obaja, Lucy aj Frederik, vybehli von a Lucy okamžite zaspätkovala, keď jej chlapec podal prilbu.

"Nie!" zjojkla.
"Nemôžem!" dodala previnilo.

Frederik nachvíľku vyzeral, že stráca trpezlivosť, no potom sa zahľadel do Lucinej tváre.
Trvalo to možno aj niekoľko tisícročí, no čas sa zastavil.

"Sedemdesiata siedma?" opýtal sa.

"Moja sestra." prikývla.

"Myslel som si." zamrmlal. "Podobáš sa na ňu."

"Poznal si ju?" ani neokomentovala jeho poznámku.

"Poznal som ho." znel zahanbene. A roztrpčene. Akoby to bola jeho chyba.

Lucy sa z neho snažila čosi vyčítať, no nevedela ako na to.
Mal apatickú masku.
Tiež ju nosila.

Doteraz sa spolu nikdy nebavili, ale v jedinom momente medzi nimi prepuklo ozajstné pochopenie.

"To je nadlho." vzdychol si.
"Pôjdem pomaly! Sľubujem!" ešte raz jej podal prilbu.
Tentoraz si ju opatrne vzala do roztrasených prstov a pritisla si ju k hrudi.

Než si ju nasadila, zhlboka sa nadýchla, akoby to bolo naposledy.

Ale Frederik šiel naozaj pomaly.
Pretože bol Colinov priateľ.
A tí nesklamú.