"Si normálna?!" Colin sa skláňal nad Lucy ležiacou na chodníku.
Práve sa vracal z baseballu domov, keď ju tam videl. Sprva ani nevedel, že je to ona. O to viac ho toto zistenie šokovalo.
"Prečo si to urobila?!" jeho hlasitosť neklesla ani o jediný decibel. Nech si nemyslí, že to bude také jednoduché- vykašlať sa na život!
"Nič som neurobila!" tiež kričala. Odstrčila ho od seba a nemotorne sa pozviechala na nohy. Mala dieru na kolene svojich čiernych džínsov. Krv jej presakovala cez látku a na ranu sa jej lepili drobné kamienky.
"Nechcela som sa zabiť!" trvala na svojom. Tichšie, oveľa tichšie.
"Prečo ti neverím?" vzdychol si.
"Lebo si to čakal! Ako všetci! Všetci čakajú, že sa zabijem! Aby som bola ako ona! Lebo nikdy nebudem lepšia!" kričala. A plakala. Tak nahlas ako ešte nikdy. Vždy to bola Dinah, koho bolo počuť! Koho všetci počúvali! No Dinah tu už nie je a Lucy nič nebráni dať to von.
"O čom to hovoríš?!" Colin nechápal. Lucy stále niekoho spomínala. A on stále nevedel koho.
"O Dinah! O mojej sestre!" rozhodila rukami.
"Ne...vedel som, že máš sestru!" hlesol a pomaly začal tušiť kam tým smeruje. Niekam, kam nechcel.
"Už nemám!" vzlykla.
Colin ju objal tak opatrne, ako prvý raz. Akoby sa bál, že sa rozbije na milión kúskov. Nemala od toho ďaleko.
Omotala mu ruky okolo pása a čelom sa oprela o jeho hruď. Pre nezainteresovaných pozorovateľov mohli vyzerať ako pár ktorý sa nechcel rozlúčiť.
"Prepáč mi to." zašepkal.
"To nič. Myslela som, že o tom vieš."
Stáli v tichu ešte niekoľko minút.
Alebo rokov.
To je vlastne jedno.
"Poďme domov." povedal, vzal zo zeme svoju baseballku a vykročili.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
