Colin nechal spať Lucy vo svojej a Michaelovej izbe.
Radšej by jej dal tu Drewovu, pretože jeho polovica je čierna, rocková a akosi sa k nej hodí.
Teda...aspoň podľa Colina, aj keď jej izbu ešte nevidel.
Bol by poriadne prekvapený.
Lucy však dostala jeho izbu, pretože okrem Naominej bola jediná ktorú nebolo treba s nikým zdieľať, keďže bol Michael na internáte a zároveň jediná, ktorá mala voľnú posteľ.
Nechcel ju nechať v obývačke, aby náhodou neušla, hoc aj na koniec ulice.
Áno bol paranoidný, áno znie to choro, ale jednoducho sa o ňu bál.
Hoci nechcela spáchať samovraždu, naozaj nie.
"Na." povedal potichu, keď jej s rozpakmi podával jedno zo svojich čiernych tričiek a čierne tepláky.
Mohol jej požičať niečo od Naomi, ale v pyžame so žirafami by to jednoducho nebola ona.
"Vďaka." objala kôpku oblečenia rukami.
"Dobrú noc."
"Aj tebe." Colin stál medzi dverami vlastnej izby ako cudzinec. A prvotriedny blb.
"Colin," chytila ho za rukáv košele a zahľadela sa mu do očí.
"Ďakujem. Za všetko."
"Za málo." odpovedal zo zvyku. Chcel sa dotknúť jej tváre, alebo končekov krátkych vlasov, ale neurobil to.
Dnes nie.
Možno raz.
A možno nikdy, to on nemôže vedieť.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
