Lucy sa váľala v obývačke na gauči a čítala si jednu z mnohých kníh. To, že jej rodičia prišli domov si všimla okamžite, no tvárila sa, že nie.
"Ahoj." pozdravila ju mama a položila si kabelku na kuchynskú linku. Unavene sa ponaťahovala.
"Čau." zašomrala Lucy a stálo ju nemalé úsilie aby sa na svoju mamu nepozrela. Už bol čas večere, mama eštelen prišla a oco stále nebol doma.
"Čo bolo v škole?" vyzvedala mama.
"Nič." Lucy pretočila stranu.
"A aký si mala deň?" skúsila to znova.
"Nijaký." Lucy by mame rada povedala, že organizuje ples.
Že sa po dlhej dobe dala do reči s niekým iným.
Že si niekto všimol, že je umelkyňa.
No mamu to vlastne aj tak nezaujímalo.
"Aha." hlesla.
Rada by počula niečo o Luciných kamarátkach.
O móde.
O hroznej matikárke.
O tom, že je zamilovaná.
Ale Lucy jej nepovie nič.
Ako vždy.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
NIČ
Короткий рассказ"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
