"Čo si to urobil?!" zasyčala naňho Lucy a mala chuť chytiť ho za golier a poriadne ním sotiť o stenu. To však nemohla, pretože bol väčší a vyšší.
"Nič." nonšalantne sa na ňu usmial.
"Nič organizovať nebudem!" uviedla ho do obrazu.
"Ani ja. Len za to zoberieme uznanie!" pokrčil plecami. Prváčky to nejako zariadia!
"Žiadne uznanie nepotrebujem!"
"Že nie?" podpichol ju. "Ani raz si sa nezúčastnila ničoho čo by súviselo s touto školou. To sa na prihláške na vysokú bude vynímať naozaj krásne!"
"Odkiaľ to vieš?!" urobila krok k nemu akoby si bola istá, že ho to vyľaká.
"Videl som tvoj spis. Je prázdny. Prázd-ny!" povedal a nedal na sebe poznať, že ho Lucy naozaj vystrašila. V tom svojom čiernom tričku s čiernou očnou linkou a tmavohnedými vlasmi.
"Hajzel jeden!" zamrmlala.
"Vidíme sa po vyučovaní!" venoval jej úsmev a otočil sa na odchod, pretože jeho trieda bola opačným smerom.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
