Colin a Lucy spolu kráčali domov.
Dievčina sa tomu silou mocou chcela vyhnúť, ale nemohla. Jedine, že by sa odsťahovala.
"Tak, čo ako kreatívna manažérka plánuješ prvé?" opýtal sa veselo.
Neodpovedala, tak to skúsil znova.
"Nič!" odsekla.
"Prečo si stále taká?!" už mu jej agresia začala liezť na nervy.
Lucy opäť neodpovedala- v tom bola naozaj dobrá.
Colin však nebol dobrý v tom ako trpezlivo vyčkávať.
"Čo som ti kedy urobil, že si taká?" rozhodil rukami. Naozaj si nevedel spomenúť. Lucy zastala a premerala si ho pohľadom. Súcitným? Možno.
Ona totiž proti Colinovi Finchovi nič nemala. Nič o ňom nevedela a ani ju to nezaujímalo. Skrátka nemala rada ľudí a ich správanie a keď sú blázniví a veselí a nerozvážni a vôbec to všetko.
Už sa jej to raz vypomstilo a tak sa rozhodla, že sa ľuďom jednoducho bude vyhýbať, aby už nikdy nemusela zažiť to, čo kedysi.
"Nič." vzdychla si.
"Tak potom aký máš problém, ha?" vyštekol jej do tej bezvýraznej apatickej tváre. Neznášal, keď ho ľudia ignorovali. Prehliadali. Keď naňho zabúdali.
A vo veľkých rodinách z akej pochádza sa to stredným deťom stáva často.
Lucy naňho nemo zízala. Potom si zakryla ústa rukou, otočila sa na päte a rozbehla sa bez odpovede domov. Unikol jej len jeden vzlyk, no Colin vedel, že to naozaj posral.
Najhoršie však bolo, že nevedel čo presne urobil.
A ako to napraviť.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
