NIČ

89.

Lucy si hrýzla spodnú peru a hľadela do skrine v izbe, ktorá patrila Dinah.
Stále ju nevypratali.
Tri roky je, zdá sa, príliš krátka doba.
No nikto do nej nechodí.
Možno len občas a tajne.
Pripomenúť si, že Dinah skutočne existovala a to veselé dievča nebolo len kolektívnym výplodom fantázie.

Colin sa mal po Lucy zastaviť asi o pol hodinu a ešte stále bola len v spodnom prádle a čiernom tričku s logom Nirvany.

Dnes chcela byť okúzľujúca.
A zaujímavá.
A pekná.
Dnes chcela byť ako Dinah.
Zase.

Ešte raz si prezrela farebné šaty -niektoré už vyšli z módy- a skriňu zatvorila.
Nie.
Nemôže.
Oprela sa čelom o dvere.
Neustále si pripomínala, že na tom nie je nič zlé, byť ňou.
Že je dosť dobrá taká aká je.

Vrátila sa do svojej izby a otvorila svoju skriňu.

Až na pár starých obľúbených tričiek a niekoľkých ďalších kúskov oblečenia, videla len čiernu.
Všetko čierne.

No nevadilo jej to.
Už si zvykla.
A určitým spôsobom ju to upokojovalo.
Siahla po čiernych šatách.
Jednoduchých, trochu voľných, s krátkymi rukávmi.

Na zombie ples sa celkom hodili, hoci stále dúfala, že tam nepôjde.
Colin ju tam ani oficiálne nepozval, nemal čas, po tom všetkom, čo sa stalo, len jej ponúkol odvoz.

Oblečená, s tradične čiernou linkou a svojimi zničenými čiernymi vanskami, sa zastavila pred zrkadlom v chodbe.
Zamrzelo ju, že nemá dlhšie vlasy, aby si s nimi čosi urobila.
Teraz vyzerala presne tak ako inokedy, akurátže nemala čierne džínsy a sveter, ale čierne šaty.

"Vyzeráš nádherne!" objala ju mama zozadu.

Lucille až podskočila. Na takéto prejavy nebola zvyknutá.
Objímanie zozadu bola špecialita, ktorú mala len ona a Dinah a tak nečudo, že ju to vyplašilo.
Akoby sa na moment zjavil duch jej sestry, aby jej pripomenul, že bez nej nemôže byť šťastná.
Lucy striaslo.

"Vďaka." zamrmlala.
Mama si dnes kvôli nej vzala voľno na celé popoludnie.
Tá noc ich obe poznačila.

Jeden by si pomyslel, že sa nestalo nič výnimočné, no toto bol ich prelom.

Po dlhej dobe Lucy nejedla sama a nevypĺňala ticho nahlas zapnutým hudobným programom.

Keď Colin konečne zazvonil u nich doma, Lucy stiahlo žalúdok.
Dlho spolu neboli sami a ona tušila, dúfala, že to bude dobré.
Preto ju ani za mak nenadchlo, keď ho zbadala.

Bol ako reklama na zúfalstvo.

"Máme problém!" vysypal okamžite a Lucy si takmer až vzdychla. Po tak dlhej dobe žiaden nemala a netešilo ju, že to bol práve Colin, ktorý jej chcel nejaký pridať.

"Aký?" opýtala sa rovno.
Jej mama si ponad plece zvedavo prezerala chlapca, ktorého videla len raz- ráno, v obývačke, na gauči.

"Nemáme kapelu!"