"Lucy!" zakričal Colin.
"Lucy prosím!"
"Lucy, počkaj!" dobehol ju a otočil ju k sebe. Okamžite zhodila jeho ruku zo svojho ramena a to bez toho aby sa v jej tvári mihla čo i len jediná emócia.
"Nechaj ma prosím tak." povedala.
Potichu.
Opatrne.
Prosebne.
"Mrzí ma to." zamrmlal Colin i keď nevedel čo.
"Nič si neurobil." stisla pery.
"Ale..."
"Len. Mi. Daj. Pokoj." trvala na svojom. Dokázala byť sama doteraz a ten rok a pol, než vypadne, to ešte zvládne!
"Sám to nezvládnem!" zaúpel.
"To nie je moja chyba!"
"Lucy, ja ťa potrebujem!" Colin bol fakt zúfalý pri predstave ďalšieho popoludnia s prváčkami.
Dievčina sa naňho pozrela. So záujmom ako ešte nikdy. Už dlho ju nikto nepotreboval.
Pokrútila hlavou no nepovedala nič.
"Naozaj." prehrabol si vlasy a opäť si narazil šiltovku.
"Tak....dobre." vydýchla.
Stálo ju to nemalé úsilie.
A už teraz to ľutovala.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
