Bedfellow

17. časť

Chlapec z obrázku nás snáď povláčil po celom dome. Zastavili sme až vo veľkej miestnosti ktorá bola namaľovaná na bielo.

Cestou tam sa na mňa Cameron provokatívne škeril čo ma neskutočne vytáčalo.

,,Preboha, chovaj sa už ako dospelý človek a nie ako päť ročné nevychované decko," doslova som to na neho vychrlila.

,,Cameron je decko, nikdy nedospie." ozval sa chlapec z obrázku, načo som sa hlasno zasmiala.

,,Prestaňte sa o mne baviť akoby som tu ani nebol, dopekla," naštvane zaťal päste a pokračoval: ,,A ty buď ticho Jackson, zatiahol si ma do tejto frašky v ktorej musím pokračovať." v jeho hlase bol cítiť prudký hnev ktorý z neho len tak vypadol.

Jackson bol ticho. Nechcel hovoriť zbytočné slová a hlavne nechcel žiadne hádky a rozbroje. Svoje ruky si prekrížil na hrudi a rýchlym krokom prešiel ku oknu.

,,Ehm, Jackson?" spýtala som sa opatrne s malinkou nádejou v hlase.

Otočil sa a zahľadel sa na mňa. Čakal na vetu ktorá zo mňa vylezie.

Na jeho tvári nebol ten jemný pohľad ako na začiatku. Už bol nevyspytateľný, ľahostajný, drzý. Akoby sa jeho nálada zmenila zo sekundy na sekundu.

,,Prečo tu som?" znova som sa spýtala opatrne. Bála som sa.

Áno, áno. Priceová sa bojí.

,,Pretože tvoj otec spravil v minulosti veľa zlých vecí, ktoré teraz ľutuje. Preto sme tu pre teba my dvaja a ďalších pár osôb." vysúkal zo seba a jeho pohľad spočinul na Cameronovi, ktorý stál rovno za mnou.

Chvíľu som len stála ako stĺp. Moje myslenie znova zašlo tak ďaleko, že som ani nevnímala svet okolo seba.

,,Nechápem," šepla som si sama pre seba s úmyslom, že to nik nebude počuť. Avšak, asi som to nepovedala až tak potichu ako som si myslela, že áno.

,,Čomu nechápeš?" spýtal sa ma Jackson.

Vydýchla som a hľadala slová, ktorými by som vysvetlila čomu nechápem. Bola som vo všetkom stratená.

Ani som len nechcela veriť aké zlé veci by bol môj otec schopný urobiť. Vždy som ho poznala len z tej srdečnej strany z ktorej by pre mňa bol ochotný umrieť. Aspoň to mi vždy vravel, keď som bola sklamaná.

,,Všetkému. Čo všetko môj otec urobil?" roztrasene som prehovorila a rukou som si pretrela unavené oči.

,,Tento ani minulý rok nič. No pár rokov dozadu a dokonca aj v mladosti, bol členom mafie. Najprv bol len tichý člen ktorý nič nerobil, iba pozoroval. No neskôr postúpil vyššie. Začal robiť veľké kšefty, zabíjal ľudí a dostal sa do problémov. Toto všetko vykonával dlhú dobu, keď už bol dávno s tvojou mamou, ktorá nič netušila," Jackson prikráčal bližšie ku mne a zaujato pozoroval môj šokovaný výraz.

Stratila som reč. Zo seba som nevydala ani hlások, nemohla som.

,,A to nie je zďaleka všetko," tentokrát prehovoril Cameron, ktorý sa povzbudivo snažil usmiať, čo sa mu teda moc nevydarilo.

,,Pokračuj, prosím. Ak mám vedieť niečo viac, chcem vedieť skutočne všetko." vydrala som zo seba utrápeným, ba až žalostne prosiacim hlasom.

,,Fajn," prehovoril Jackson a pokračoval ďalej v rozprávaní: ,,Tvoja mama s ním otehotnela, náhodne. Asi zlyhala ochrana alebo tvoja mama vysadila prášky, neviem. Každopádne, nevedela nič o tajomstvách tvojho otca. Tvoj otec tvoju mamu ľúbil aj keď robil veci aké robil, ľúbil ju a pochybujem​ že by jej dokázal ublížiť. Tvoja mama mu po pár dňoch oznámila že je tehotná a on nevedel čo robiť. Chcel sa z teba tešiť ale vďaka svojím tajomstvám nemohol ale zas, nechcel ťa ani stratiť. Bola si jeho prvá, a predsa jediná dcéra a aj vďaka svojmu charakteru, chcel ťa držať v náručí a pýšiť sa akú krásnu dcéru má alebo skôr bude mať. Nakoniec sa všetkého okolo mafie vzdal aj keď vedel že ho budú mať v pasti celý život a tiež aj teba a tvoju mamu. Proste len vystúpil z mafie a snažil sa žiť normálny život ako každý iný človek." všetky tieto slová ma psychicky rozsekali. Po lícach my stekali horúce slzy, pritom som o tom ani nevedela, pokiaľ pri mňa neprišiel Cameron a jemno mi ich zotrel.

,,Mama to stále nevie?" potichu som sa spýtala a utierala si slzy z tváre. Jackson pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

,,Vieš, si tu hlavne preto, že sa tvoj otec dostal po rokoch znova do problémov. Mafia si ho našla a nás len poprosil aby sme ťa chránili a dohliadali na teba," zarmútene som sklonila hlavu a všetky informácie ktoré som práve zistila, som si opakovala v hlave.

Mala som v hlave chaos. Celé tie roky som si myslela, že som bola dieťa ktoré moji rodičia vždy chceli. Myslela som si, že môj otec je človek ktorý mi bude vzorom. Keď som bola malá, vždy som ho brala ako svojho hrdinu, tak ako každé dieťa svojho otca. Brala som ho ako​ niekoho kto tu pre mňa bude v každej etape môjho života. Ako normálneho otca ktorý dbá o svoju rodinu. Ani v tom najhoršom sne som si nemyslela, že môj otec kedysi páchal také odporné činy.

Chcela som sa spýtať mnoho vecí ale nevládala som povedať ani slovo. Iba som zarmútene sedela a pozerala na bielu stenu predo mnou.

Už znova som na malý moment nevnímala svet okolo seba. Stratila som sa vo svojich myšlienkach, stratila som sa sama v sebe.

Po chvíľke som napokon zdvihla pohľad a ticho prehovorila: ,,Som unavená, môžem si ísť ľahnúť?" pomaly som sa postavila a kolísavo prešla ku dverám.

Jackson kývol na súhlas.

,,Cameron ti ukáže izbu kde budeš spať." prehovoril Jackson​ a automaticky na neho ukázal prstom.

Cameron sa toho hneď ujal a šikovno sa pri mňa vopchal. Bol celkom zlatý. Keby nie som taká zničená, možno by som sa nad tým aj pousmiala a hodila nejakú sarkastickú poznámku, no v tomto momente som na to nemala náladu.

Cameron vykročil na chodbu a viedol ma do izby, kde som mala prespať.

Nakoniec sme sa pristavili pri veľkých dverách, ktoré boli nafarbené na červeno a celkovo sa odlišovali od ostatných ktoré sa nachádzali na chodbe.

Vstúpili sme do vnútra dvier, kde som spatrila izbu ktorá bola obrovská a tiež veľmi útulná, no hlavne tmavá.

,,Táto izba je úžasná, ďakujem," zdvihla som kútiky úst a slušne poďakovala.

,,Som rád že sa ti páči. Je najväčšia a najkrajšia z celého domu," usmial sa a zberal sa na odchod.

,,Tak ja pôjdem, nebudem ťa už viac rušiť. Musíš byť hrozne vyčerpaná z toho všetkého čo si sa dnes dozvedela. Dobrú, Priceová," naposledy sa usmial a už zatváral dvere, načo som po ňom rýchlo zakričala.

,,Cameron, nechceš tu prosím dnes zostať?" prosebne som sa ho spýtala.

Neverila by som, že niekedy klesnem na úroveň kedy budem Dallasa prosiť o takéto niečo. Neverím, že som to vážne urobila.

Cameron sa na mňa neveriacky pozrel akoby neveril slovám, ktoré si odo mňa práve vypočul. Stál ako stĺp, nevedel čo robiť.

,,Ja len, ak teda chceš. Potrebovala som len nejakú psychickú podporu, cítim sa taká zničená, že už ani neviem čo rozprávam. Ospravedlňujem sa," zahanbene som si založila hlavu do rúk.

Keď som svoju hlavu znova zdvihla, Cameron už nado mnou stál v plnej paráde bez trička a nohavíc. Jeho telo som videla mnohokrát, no nie tak detailne ako dnes. Jeho obrysy brucha a dokonale vypracovaných svalov na ňom len tak svietili.

,,Ja to chápem," zhasol nočnú lampičku a pokojne si ľahol do postele vedľa mňa.

V ten moment​ to bolo iné, napäté ba až divné. No popravde, vôbec mi to nevadilo. Dokonca mi nevadilo ani to, že sa naše telá málinko dotýkali a párkrát sa o seba aj šuchli alebo opreli. Jeho prítomnosť sa mi páčila a upokojovala ma, čomu som vôbec nechápala.

,,Ďakujem ti," šepla som do vzduchu s istotou že už dávno spí.

Ďalšia časť je na svete!
Ja teda dúfam, že sa vám páčila pretože som sa fakt snažila. Ako vždy budem rada za vote alebo komentár.
Love you. <3