Bedfellow

9. časť

,,Má čo chcela, sama si za to môže." povedal pokojným hlasom.,,Vždy som vedela že si sobec ale to že si bezcitný chudák som si o tebe nemyslela!" nakričala som mu do tváre.,,Peyton, neser ma lebo to oľutuješ!" povedal tvrdším hlasom.,,Lebo čo? Zbiješ ma? Nadroguješ a hodíš do najbližšej rieky? Nečakané!" ironicky som sa uchechtla.

Pomalým krokom sa ku mne blížil. Zastal pri mne a zašepkal mi do ucha:,,Toto si doma vybavíme, zlato." nenávistne som naň zazrela.

,,Cam? A čo s tým dievčaťom?" spýtal sa jeden chlapec s bandy.,,Pustite ju, ale to čo som povedal platí. Je ti to jasné?" dievča súhlasne kývlo a postavilo sa zo špinavej zemi. Ani som si nestihla všimnúť a už bola preč.

Ja som sa otočila na päta so zámerom ísť domov.,,A ty stoj dievčatko!" zakričal na mňa Cameron na čo som sa spätne obrátila.,,Jediným dievčatkom v tejto hlúpej konverzácii si ty." znova som sa ironicky uškrnula.

Cameron ukázal chalanom že môžu ísť. Každý išiel svojou cestou až na neho ktorý sa blížil ku mne.Chytil ma za kabát a ťahal ku svojmu autu.

,,Na to zabudni že ja s tebou pôjdem v jednom aute!" kričala som na neho ale on ma ignoroval a vsúkal do auta. Sadol si na miesto šoféra a zamkol dvere. Naštartoval auto a začal riadiť.

Celú cestu bolo to trápne ticho. Ani jeden z nás nič neprehovoril, iba sme si občas vymenili tie nenávistné pohľady.

Auto zastálo pred bytom. Vystúpila som s auta a Cameron tiež. Znova ma ťahal za kabát ako svojho psa.,,Pusti ma, viem sa pohybovať aj bez teba." zasa nepočúvol a ťahal ma ďalej. Od dnes som asi pes, čo už.

Konečne sme sa dostali do vnútra bytu a ja som bola voľná, teda aspoň na oko.

,,Peyton, teraz si to s tebou pekne vybavím. Presne tak ako som ti sľúbil." prišiel ku mne a nazeral mi priamo do očí.,,Prosím len ma nezadus rožkom." svoj očný s ním som prerušila a pozrela na rohlíky ktoré boli položené na kuchynskej linke. Ironicky som sa usmiala.

,,Tak ty máš náladu na vtipy?" naštvane sa po mne pozrel a silno ma chytil za tvár.,,Niekto sa nám tu naštval že?" provokatívne som sa ho spýtala.

Svoju tvár priblížil k tej mojej.,,Už nikdy sa nepleť do mojich vecí inak si to všetko ponesieš." Cítila som jeho studený dych zmiešaný s cigaretovým smradom, pričom sa mi na tele tvorili zimomriavky. Pustil moju tvár a odkráčal do svojej izby.

Toto si so mnou akože vybavil? Nie že by som chcela ale myslela som si že my dá minimálne facku. Mykla som plecami nad svojou myšlienkou a vyzliekala si svoj kabát. Zavesila som ho na vešiak a kráčala do izby.

Taktiež som si vyzliekla všetky veci ktoré som mala na sebe a vhupla spokojne do pyžama. Ľahla som si do postele a užívala pocit oddychu.

Neprešlo snáď ani päť minút a ja som už spala.

***
S môjho krásneho sna ma prebudil hrozný zvuk budíku. Bože veď ja som zabudla, riaditeľské voľno sa skončilo.

Neochotne som zdvihla svoj lenivý zadok s teplej postele a rozospato kráčala do kúpeľne. Keď som sa uvidela tú moju rannú 'krásu' bolo mi až zle.

Pretrela som si oči studenou vodou a vyčistili si zuby, očesala sa a svoje vlasy si dala do copu. Pomalým krokom som sa presunula do svojej izby kde som si vybrala vhodné oblečenie do ktorého sa prezlečiem.

Po oblečení som si hodila jablko do tašky, obula som si tenisky a bežala na autobus.

Len tak tak som ho stihla a nastúpila do autobusa v ktorom som zaplatila lístok. Cesta netrvala dlho a autobus zastal na zastávke neďaleko školy.

Rýchlym krokom som sa dostala do budovy školy a rovno si to mierila do svojej triedy. Zrazu som zacítila náraz a tvrdý pád.,,Čo to sakra.." pozrela som sa na osobu nadomnou. Bol to chlapec vyššej postavy s čiernymi vlasmi a zelenými očami.,,Ospravedlňujem sa, nevidel som ťa." zahambene sa usmial a podal mi ruku na pomoc.

Jeho pomocou som sa postavila zo tvrdej školskej dlažby.,,V pohode, len nabudúce si dávaj pozor." usmiala som sa a odkráčala preč.

Uvedomila som si že meškám a tak som zaklopala na dvere a vstúpila.,,Prepáčte že meškám ale zaspala som." prehovorila som sa starú Thomsonovú a sadla si do svojej lavice pred Camerona. Thomsonová sa na mňa len zamračila a pokračovala vo svojom výklade učiva.

Hodina prešla celkom rýchlo keďže som skoro polovicu hodiny neabsolvovala.

Po zvonení som sa zdvihla z miesta a chcela prejsť ku svojej skrinke. Nebol by to Cameron keby ma nestrhol za tričko a neťahal niekam. Zaviedol ma na chlapčenské záchody.

,,Heh, rozhodol si sa ma znásilniť? Pekné a praktické miesto hm.." provokatívne som si zahryzla do pery. Pritlačil ma o stenu a svoju tvár znova priblížil k tej mojej.,,Keby ťa chcem znásilniť urobil by som to doma nie?" uchechtol sa.,,Od teba človek nikdy nevie." jednoducho som mu odpovedala a ironicky sa usmiala.,,A teraz k veci, videl som ako si sa rozprávala s Thomasom. Radím ti dávaj si na neho pozor." dopovedal vetu a odišiel.

Thomas? Tak sa volá ten čiernovlasý chalan? Vyzeral byť milí, prečo by som si mala dávať pozor?

Pratala som sa s chlapčenských záchodov ku svojej skrinke a zobrali si veci potrebné na ďalšiu hodinu.

***
Teraz je posledná siedma hodina a ja unudene sedím na tribúne v hale a čúmim na to ako chalani hrajú futbal.

Iné baby sa tu idú roztopiť jedine ja som tu tá ktorá unudene sedí so sluchátkami v ušiach a počúva svoje obľúbené piesne.

Znova som zacítila náraz do tváre. Tentokrát to bola lopta. Pozrela som sa smerom od kial letela a všimla som si ako sa Thomas hrne ku mne.

,,Ehem, znova sa ospravedlňujem." ľutujúc po mne zazrel a bežal znova dole na palubovku. Ako inak všetky baby po mne hádzali arogantné a nenávistné pohľady. Ja som ich snažila ignorovať.

Takto sme tam sedeli 10 minút a učiteľ konečne oznámil že môžeme ísť domov. Nechápem načo sme tu boli keď nám telesná odpadla kvôli ich prípravám na futbalový zápas s inými školami.

Takže máme tu ďalší diel a ja len dúfam že sa vám aspoň trošku páčil.♡
Love you. 💘
-Bi👅