Bedfellow

16. časť

Zahľadela som sa na osobu predo mnou.

Po pravde, neverila by som, že by mi práve táto osoba takto ublížila.

Caitlyn ma pozorne sledovala pričom neskrývala svoj prekvapený výraz. Pristúpila ku mne a jemne sa dotkla môjho ramena.  

,,Je všetko v poriadku?" po tichu prehovorila.

Asi som bola celkom dosť v šoku keď na mňa Caitlyn hlasito vykrikovala.

,,Haló?" mávala mi pred tvárou rukami ako čarodejnica.

,,Uhm, áno. Prepáč."

,,Chcem vás teda predstaviť," zaškerila sa a pokračovala hovoriť k téme.

,,Takže toto je môj nevlastný bráško Cam-"

Znova som sa na neho zahľadela. Nevedela som čo spraviť. Do celého tela mi vstupovala neskutočná horúčava, chcela som hlasno kričať a ďalších sto zúfalých vecí ktoré mi prelietali hlavou. Nakoniec som ju iba rýchlo prerušila.

,,Viem, kto to je." povedala som chladne a ticho bez akéhokoľvek náznaku citu.

,,Peyton," hlesol.

Mlčala som. V podstate na nič iné som sa v tejto chvíli nezmohla. Iba mlčať a zlomená hľadieť do jeho tváre.

,,Radšej sa vrátim, Caitlyn." otočila som sa na odchod, no veľká mužská ruka ktorá mi zvierala zápästie mi nedovolila nikam ísť.

,,Musíme sa porozprávať, idem s tebou," silno som svojím zápästím mykla, čím som ju vymanila z jeho zovretia.

,,Ani sa ma nedotýkaj, hajzeľ," šepla som výhražne. ,,Prečo nie? Veď ja ti neublížim." na jeho tvári sa mu objavil jeho typický úsmev, ktorý som v tejto chvíli neznášala.

Zamračila som sa a radšej naštvane odkráčala.

Kráčala som po dlhých chodbách nevedno kam som vlastne chcela ísť.

Nechápala som ho. Nechápala som hlavne to, ako mi to mohol spraviť. Neboli sme si blízky, ale určite ma aspoň trošku poznal.

Áno, bol to on.

Ten chlapec ktorého som musela trpieť celé dva mesiace a počúvať jeho primitívne reči a sťažnosti ktoré ma vôbec nezaujímali. Trpieť všetky dievčatá ktoré si bral domov a ktoré sa rozvalovali na mojom gauči a ktovie aj kde.

Jednoducho to bol CAMERON.

Zničená som si sadla na studené schody stratená v obrovskom dome.

,,Ale, teba som tu nečakal. Čo tu robíš takto sama?" ozval sa hlas za mnou.

Otočila som sa. Stál tam ten chlapec z obrazu ktorého meno som ani len netušila.

,,Nič, stratila som sa," zasmial sa.

,,Nie je to vtipné. Ja som sa pokúšala utiecť ale vďaka vášmu až priveľmi​ veľkému domu sa mi to nejako nepodarilo." naštvane som zazrela.

,,Aj tak stále nechápem načo bolo toto všetko dobré. Keď ste ma na niečo potrebovali, mali ste mi to nejako naznačiť a neťahať do toho môjho otca,"

,,Ono to je všetko trochu inak ako si to možno myslíš. Je to až príliš komplikované, raz ti to možno niekto vysvetlí." povedal tvrdo.

,,Zaujímavé, prečo mi to rovno nepovieš?" arogantne som sa uškrnula.

,,Bohužiaľ, nemôžem," vzdychol.

Postavil sa, posledný krát sa obzrel a odkráčal preč.

Neskutočne ma vytočil, nasral, nahneval. Ako to že nemôže? Ako dlho by chceli aby som tu sakra trčala, pritom neviem ani prečo?

Nahnevane som sa postavila zo studených schodov a kráčala ďalej.

Po dlhom hľadaní som nakoniec našla menšiu izbu s posteľou do ktorej som si ľahla.

***

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče ktoré svietili rovno na mňa.

Otočila som sa chrbtom, pretože som cítila prítomnosť niekoho ďalšieho.

,,Konečne sa princezná ráčila zobudiť. Akoby si nespala celé roky, preboha." zahundral mne až priveľmi známy hlas.

,,Je mi totálne jedno kto si ale prosím drž hubu, som len unavená. A ktomu, táto posteľ je totálne nepohodlná," zamrnčala som.

Osoba ktorá doteraz stála predo mnou sa pohla a ľahla si na druhý koniec postele, načo som sa už musela otočiť.

,,Cameron, čo tu chceš?" zúrivo som vyhúkla, keď som uvidela ako sa pokojne vyvaľuje na druhej strane postele s blaženým výrazom na ksichte.

,,To sa musím skôr spýtať ja tebe, nie?"

,,Prosím?" zamračila som sa.

,,Toto je moja izba, okolo teba sú všetko moje veci. Dokonca aj to tričko čo si si zobrala na spanie," potiahol ma za lem trička a víťazne sa usmial.

,,Prisahám, že keby toto viem, nikdy ho na seba nenavlečiem." znechutene som sa zatvárila a rýchlo  si ho chcela vyzliecť no však neskoro som si uvedomila, že pod tým nemám nič iné len podprsenku.

,,Wow, Priceová," zapískol.

,,Drž hubu a vypál, chcem sa prezliecť." zanadávala som.

,,Toto je moja izba, takže nikam nejdem,"

Ako sa môže niekto tak blbý ako on narodiť? Nechápem.

Nahnevane som  sa mu otočila chrbtom. Rýchlo som si dala dole tričko a prehodila na seba to svoje. Vedela som, že sa na mňa díva, cítila som to.

Prezlečená som sa otočila a tričko, ktoré som zvierala v rukách som mu hodila rovno do hrude.

,,Au?" zaškeril sa.

,,Mohla si sa kľudne prezliecť otočená ku mne. Viac by som aspoň videl." sadol si na okraj postele s úsmevom na tvári.

,,Teraz ma tu ideš nejakým spôsobom baliť, alebo čo?" pozdvihla som obočie.

Cameron ku mne prišiel bližšie a jemne sa chytil môjho ramena. Nesmial sa, jeho pohľad bol celkom vážny.

Po celom tele mi prešla zvláštna vlna energie, ktorá bola nejakým spôsobom príjemná. Neviem čo sa stalo, ale páčilo sa mi to. Chcela som aby to zopakoval. Aby sa ma dotkol znova.

,,To by som si nedovolil," priklonil sa a zašepkal mi to do ucha. Jeho teplý dych mi hladkal pokožku na krku.

Svoje pery priložil na moju kľučnú kosť a jemne ju pobozkal.  

Inokedy by som ho asi zabila za to čo spravil, ale práve teraz moje telo priam kričalo o jeho pozornosť, o to aby sa ma dotýkal a bozkával ma.

Svojimi rukami prechádzal po obrysoch môjho tela a možno by aj pokračoval ďalej, no z toho všetkého ma prebralo až náhle otvorenie dverí, kedy Cameron odo mňa rýchlo odstúpil a do vnútra vstúpil chlapec z obrázku. Až vtedy som si uvedomila ako veľmi som bola vlastne mimo.

,,Poďte so mnou, prosím." hlasno prehovoril.

Obaja sme prikývli a vybrali sa za ním.

,,Toto sa už nikdy nepokúšaj urobiť Dallas!" výhražne som na neho zakričala.

,,Ale no tak, nevrav že sa ti to nepáčilo, Priceová." zaškeril sa na mňa a znova sa ma dotkol načo som sa zamračila.

Aloha boys&girls!
Tak po niekoľkých mesiacoch som sa odhodlala napísať konečne ďalšiu časť. Viem že je asi nudná ale cítim sa akoby som znova začínala keďže som mala takú dlhú pauzu bez písania. Tak snáď sa aspoň dakomu páčila.
Budem rada za každý votes a komentár!
Love you.