5.časť

1.7K 144 20
                                    

Konečne prišiel otec. Za ten čas čo som na neho čakala som sa len nudila, urobila si nejaké úlohy do školy a potom počúvala pesničky.

,,Si pripravená vyraziť?" prišiel ku mne otec a prehovoril na mňa.,,Jasné že áno, len sa trošku bojím." mamka sa postavila oproti mňa s veľkým úsmevom na tvári.,,Neboj, ten chlapec je celkom pekný a asi aj milý. Dúfam že spolu budete vychádzať." dosť neisto som sa zatvárila.,,V to dúfam aj ja."

Ešte som sa s mamkou 10 minút rozprávala kým otec nakladal moje kufre do auta.

,,Peyton poď už. Všetky kufre sú v aute, môžme ísť." prišiel k nám otec. Ja som kývla na súhlas že idem a išla sa obuť. Obula som si čierne vansky a išla s otcom k autu. Už som sa len rozlúčila s mamkou a spolu s otcom sme vyrazila na cestu do môjho oficiálne nového bytu.

Na jednu stranu som sa nevedela dočkať na môj nový byt, ale na druhú stranu som sa bála kto bude môj spolubývajúci a všetkého okolo toho. Nad tým rozmýšľaním okolo bytu som aj zabudla že za dva dni mám 18. Hm, škoda že si nikto nespomenie a vlastne kto by aj mal keď v podstate jediný ľudia s ktorými som v kontakte sú mamka,otec a Alice ktorá si teraz aj pochybujem že spomenie pri Chrisovi.

Zastavili sme. Pozrela som sa z okna, bola to veľká poschodová budova nafarebná na žlto-zeleno. Otec vystúpil a ja som vystúpila tiež za ním. Zobrala som jeden kufor a on ostatné dva pretože by som to sama nezvládla zobrať. Pomalším krokom sme prešli do budovy a nastúpili do výťahu aj s kuframi. Otec stlačil poschodie číslo 6.

Už sme boli na poschodí ktorom sme chceli. Vystúpili sme z výťahu aj s kuframi a otec otváral hneď druhé dvere. Uff aspoň že tu ešte nie je ten môj spolubývajúci. Vošli sme do bytu a otec mi hneď odložil kufre do mojej terajšej izby. Ja som si sadla na stoličku do kuchyne a obzerala si celú kuchyňu. Otec o chvíľu prišiel a podal mi kľúče.

,,A my obidvaja máme rovnaké kľúče alebo?" zvedavo som sa opýtala.,,Nie, jasné že nie. Každý máte svoje." kývla som hlavou a chápavo som sa zatvárila.

Chvíľku sme viedli konverzáciu a potom mu zazvonil mobil a on sa so mnou rozlúčil že musí odísť pretože mu volala mamka že niečo potrebuje. Po tom ako odišiel som čakala kým príde môj spolubývajúci.

Bolo 18:55 a on stále neprišiel. Rozhodla som sa že sa teda prezlečiem do niečo pohodlnejšieho. Prešla som do izby a vybrala si tepláky a čisto čierne tričko, vyzliekla som si nohavice a obliekla tepláky. Potom som si vyzliekla tričko a chcela som v podprsenke prejsť do kuchyne kde si oblečiem tričko ktoré som mala v ruke.

Prechádzala som v podprsenke keď sa otvorili dvere a v nich stál Cameron. Áno Cameron Dallas.,,Preboha! Čo ty tu sakra robíš?!" kričala som po ňom bez toho aby som si uvedomila že pred ním stojím len v podprsenke.,,Milá Peyton, od dnes som tvoj oficiálny spolubývajúci." zaškeril sa na mňa.,,Čože?!" naštvane som na neho kričala.

,,Počula si, a už sa obleč a nekrič na mňa lebo potom sa budeš musieť vyzliecť celá a neskončí to dobre." zasmial sa. Preboha vážne, stojím pred ním len v podprsenke. Ach Peyton, uvedom sa už. Obliekla som si rýchlo tričko a šla do svojej izby kde som sa zamkla. Zobrala som vankúš a začala do neho kričať.

Ešte som chvíľku kričala keď mi Cameron začal búchať na dvere.,,Čo je?" otvorila som dvere a pozerala sa na neho.,,Ja len že či si v pohode keď tu už skoro hodinu hučíš do vankúša." usmieval sa.
,,Či som v pohode?! Nie nie som a vieš prečo? Pretože mám bývať s tebou. A vlastne od kedy sa staráš o to či som v pohode?" mala som hrozné nervy. Keby mi povedia že mám bývať práve s ním,radšej sa na to vykašlem.

,,Upokoj sa, budem tu len bývať nič viac. A vlastne máš mi byť vďačná. Vďaka mne nemusíš bývať s rodičmi." nasrane odišiel a ja som sa ironicky zasmiala a zavrela dvere.

***
Bolo 00:34 a ja som nevedela zaspať. Postavila som sa s postele a šla do kuchyne. V kuchyni sedel Cameron ktorý pil pomarančový džús. Ja som si zobrala pohár a naliala si s minerálky ktorú som si sem doniesla.

,,Tiež nevieš zaspať?" opýtal sa ma Cameron po pár minútach.,,Hej, čo sa mi nestáva dosť často teda. Myslím že to bude tebou." povedala som dosť drzo.,,Vždy som vedel že som úžasný." Hah tak to bolo fakt vtipné.,,Áno si." odpovedala som dosť sarkasticky. Zobrala som pohár s minerálkou a odišla do svojej izby.

Cameron's POV
Dnešok je celý deň iný ako ostatné. Najpr park s Chrisom a Alice. Nevedel som že Alice fajčí, ale to myslím že len od vtedy od kedy je s Chrisom. Potom skate s Nashom, neskôr Peyton v podprsenke.

Nechápem prečo je ku mne taká drzá a odporná. Môže mi akurát tak ďakovať že vďaka mne už nebýva s rodičmi. Dúfam že časom to bude iné.

Pozriem na hodiny a je 1:03. Preboha idem radšej spať, zajtra zas škola.

Vyšiel som s kuchyne a šiel do svojej izby kde som hneď za sebou zavrel dvere a zaliezol do posteli. Chvíľku som rozmýšľal ale potom som už zaspal.

***
Ráno som sa zobudil na buchot s kuchyne. Ach tie ženy. Vyšiel som zo svojej izby a hneď pred dverami Peyton. Radšej som bol ticho, zas by po mne len hučala. Len som prešiel okolo a šiel do kúpeľni.

Ahoj sweetie 💖 konečne nový diel. Dúfam že sa vám páči. Tak čo myslíte bude Peyton na Camerona stále taká odporná alebo sa to zlepší? :) inak ďakujem každému môjmu čitateľovi.♡
Ako minule budem rada za každý votes alebo pekný koment.💞
Love yaa honeys. 💖

BedfellowWhere stories live. Discover now