Bedfellow

8. časť

Zvyšok dňa sme nič nerobili. Cameron bol celý deň ako omáčka zavretý v izbe a ja? Ja som si čítala svoje obľúbené knihy a nudila sa.

Dnes je ďalší deň a ja zasa čítam a nudím sa ako včera. Keď ma to prestalo baviť tak som sa rozhodla že by som šla navštíviť rodičov. Celkom ma zaujíma ako sa im darí a čo majú nové, keďže medzi nami nie je skoro žiadny kontakt.

Mama sa mi pokúšala aj dovolať ale ja som nad tým tak nejak mykla plecami a späť jej nikdy nezavolala. Možno má o mňa aj strach, ktovie.

Pomalým krokom som sa dostala pred kúpeľňu s ktorej bol počuť celkom hlasný a štipku falošný spev.

,,Cameron! Musím sa osprchovať, nie si tu sám!" zakričala som na neho po dosť dlhom čase keď ma prestalo baviť čakať. Cameron začal naschvál spievať ešte hlasnejšie. Raz ho asi zabijem.

,,Počuješ?!" hlasno som skríkla a buchla do dverí.

Po malej chvíli som počula zastavenie vody. Otvorili sa dvere a predomnou stál Cameron v uteráku ktorý mu zahalovaľ len spodnú časť tela. Klamala by som keby poviem že som sa ani raz nepozrela na jeho vymakané brucho.

,,Spokojná?" spýtal sa ma s úškrnom na tvári čakajúc na odpoveď.,,Konečne! Už som si myslela že si chcel v tej sprche aj spať!" podráždene som odpovedala a hrnula sa do kúpeľne.

,,A ja som si myslel že tie dvere rozbiješ." provokatívne sa uchechtol a pobral sa preč.

Zavrela som dvere a zamkla. Vyzliekla som si oblečenie a vstúpila do sprchy v ktorej som si nastavila miernu vodu. Naniesla som si na telo sprchové mlieko ktoré voňalo po mede. Sprchové mlieko som zmyla a na hlavu som si naniesla šampón.

Keď som mala hlavu umytú, zastavila som vodu a vyšla zo sprchy. Obliekla som si nachystané oblečenie. Biele nohavice ktoré boli rozrhané na kolenách a šedý sveter ktorý som si zapravila do nohavíc.

Už som si len zobrala fén na vlasy a začala si ich fénovať.

Vyšla som s kúpeľne rovno do svojej izby v ktorej som si chcela nachystať nejaké veci.

,,Chystáš sa niekam?" zľakla som sa Camerona, ktorý sedel na mojej posteli.,,Nabudúce prosím aspoň zaklop a áno chystám." pozrela som sa na neho a znova sa venovala svojim veciam.

,,A kam?" naliehal.,,K rodičom a možno tam zostanem spať." usmial sa a odišiel z izby.

Zobrala som si všetci potrebné veci, obula si čierne čižmičky a obliekla kabát. Už som len pozdravila Camerona ktorý sa mi ani neuráčil odzdraviť a tak som vyšla s bytu a pobrala sa preč.

Na mobile som vytočila číslo taxíka ktorý mi oznámil že za 5 minút je u mňa.

O malú chvíľu prišiel. Nasadla som do taxíka a nadiktovala mu danú adresu. Na mieste mi zastal.

Dala som mu peniaze a vystúpila som. Rýchlejším krokom som prešla k bráne domu a stlačila zvonček. Mama vyšla s domu a s úsmevom na perách mi prišla otvoriť bránu. Len sme sa zvítali a šli dovnútra domu.

,,Som rada že si prišla Pey, vieš chýbaš nám a keď si mi neodpovedala na hovory tak sme sa o teba aj dosť báli." oznámila mi mama s kyslým výrazom.,,Prepáč, mrzí ma to ale mala som a aj mám čudné obdobie." odpovedala som jej s falošným úsmevom.

S mamou sme sa takto rozprávali asi 2 hodiny. Pýtala sa ma na veci okolo Camerona, školy a kamarátov. Nemala som sto chutí sa rozprávať práve o tom ale predsa som to prežila. Pýtala sa ma dokonca i na Alice, bohužiaľ som jej pri tom musela zaklamať.

,,A mami?" kričala som na mamu ktorá sa motala v kuchyni.,,Áno Peyton?" zakričala mi naspäť.,,Mohla by som tu dnes zostať?" prešla som do kychyne za mamou a čakala na odpoveď.,,Pozri, dnes to asi nepôjde. O hodinu sa musím chystať do práce na poradu a otec nie je doma. Je v Rakúsku." ľútostivo sa zatvárila. Chápavo som kývla a sadla si na stoličku pri stole.

***
Mama už musela ísť do práce a ja som na ceste domou. Rozhodla som sa že pôjdem pešo a trošku sa nadýcham čerstvého vzduchu. Síce mám aj máličko strach, pretože je večer a nikdy nevieš či ťa neprepadne nejaký úchylák alebo banda nadrogovaných chalanov.

Prechádzala som okolo miestneho parku keď som započula známy hlas. Prešla som kúsok bližšie a nenápadne nazrela na osoby oblečené do tmavých farieb.

,,Počuješ?! Ak mi to do zajtra nedonesieš tak to hlboko oľutuješ!" kričal známy hlas.

Prešla som ešte o niečo bližšie a snažila sa schovať za kríkmi. Videla som tri osoby vyššej postavy ktoré stáli a jedno nižšej, ktoré sedelo na zemi a držalo sa za líce. To ktoré sedelo bolo dievča, aspoň som to usúdila podľa dlhých hnedých vlasov ktoré mala.

Jedna s vyšších osôb k nej prišla, zdrapla ju za ruku a ťahala po zemi.

,,Nechajte ma!" zakričala po nich pri čom sa snažila újsť.,,Nevyvádzaj lebo to budeš mať ešte horšie." povedal pokojne mne natoľko známy hlas.

Počula som ešte pár slov a už len pleskot faciek. Chudák dievča. Rozbehla som sa rýchlym krokom k ním.

,,Okamžite ju pustite!" zakričala som s plných pľúc. Tmavé postavy sa otočili mojím smerom a ja som im konečne videla do tváre.

Cameron.

,,Peyton?! Čo tu ty robíš?!" rozhorčene sa ma spýtal. Dve ďalšie postavy som nepoznala. ,,Ja čo tu robím? Ja? Čo tu robíš ty!" ukázala som prstom na neho.,,Sú to moje veci a teba do toho nič!" zakričal po mne.,,Veď sa pozri na to dievča čo si jej spravil! Nevidíš aké je zničené?" pozrela som na dievča ktoré sa na zemi zvíjalo v bolestiach.

Nuda! Nuda! Nuda! .-. Fakt sa ospravedlňujem že znova nebola dlho časť ale sú to stále tie isté dôvody. Táto časť je úplne na nič ale tak dúfam že aspoň málinko sa vám páčila.💕✨
Inak mám v drafte nové nápady na príbehy ale neviem či by mal niekto záujem.♡
Love you. 💜
-Bi🎀