3.časť

1.7K 154 15
                                    

Sama som nevedela čo povedať. Nechcem spolubývajúceho,chcem byť sama len ja a nikto iný. Ale zas nechcem zostať ani tu v tomto dome. Práve som sa stratila a neviem čo robiť.

,,Tak porozmýšľaj a daj nám vedieť." povedal otec a odišiel. Hneď za ním aj mamka.

***
Je 17:55 a ja celý deň len sedím a premýšľam nad tým istým. Či hľadať alebo zostať. Niekto si hovorí že nájsť si spolubývajúceho je úplne ľahké ale pre mňa nie. Vôbec niesom spoločenská a ani komunikatívna a pre to to mám oveľa ťažšie.

Z môjho rozmýšľanie ma prerušilo klopanie na dvere mojej izby.
,,Áno?" zakričala som a v tom otvorila dvere mamka a vstúpila.,,Poď sa navečerať,celý deň si poriadne nič nejedla." povedala mi s jemným úsmevom na tvári.

Zdvihla som sa s postele a mierila do kuchyni kde bol na stole tanier s jedlom. Sadla som si za stôl a začala jesť. Nebola som nejak extra hladná ale mamka má pravdu, musím jesť. Keď som dojedla, tanier som dala do dresu a mala namierené do izby keď v tom ma zastavil otec.

,,Počkaj Pey." otočila som sa a pozerala sa na neho.,,Deje sa niečo?" snažila som sa usmievať.,,Nie nič sa nedeje ja len ak chceš s tým hľadaním spolubývajúceho pomôcť, kludne ti pomôžem."

Pomoc? Zišla by sa. Len som kývla na súhlas a pobrala sa do izby. Sadla som si znova na posteľ a zobrala mobil v ktorom som pozerala či nemám nejakú správu. Vzdychla som.
,,Ako vždy nič nové, dokonca ani Alice mi dnes nič nenapísala." povedala som si sama pre seba. Áno je to choroba ale keď si sám a nemáš sa s kým rozprávať, uspokojíš sa aj sám so sebou.

O deň neskôr.

Je pondelok a ja som práve na ceste do školy. Prišla mi správa od Alice že ju mám počkať pred školou a tak som aj spravila. Čakala som više 10 minút a ona nikde. Už som sa išla otočiť že vstúpim do budovy ale v tom na mňa niekto zakričal:,,Peyyy!"

Pozrela som sa pred seba a Alice celá zadýchaná beží ku mne. Musela som sa zasmiať, vypadala fakt vtipne.

,,No čo je čo je tu také vtipné?" udivene sa na mňa pozerala.,,Ty si vtipná." stále som sa trocha smiala.,,To viem už dávno." tiež sa zasmiala. Už sme len vstúpili do budovy a mierili si to do triedy. Alice sa ešte pusinkovala s Chrisom a ja som si pokračovala v svojej ceste do triedy.

Cameron's POV
Skončil víkend a ja si sedím v lavici v škole. Asi prvý krát som nemeškal do školy a to sa čudujem aj ja sám. Práve si vyberám veci na hodinu keď v tom ku mne príde Jennie. Každý hovorí že je najkrajšie dievča s našej triedy, no ja osobne na ňu taký názor nemám.

,,Ahoj Cam, mňa len napadlo či si dnes po škole nechceš niekde zájsť." prehovorila s tým jej falošným hlasom.,,Prepáč mám toho veľa." vyhovoril som sa.,,Okay,tak možno inokedy." mrkla na mňa a išla k tej svojej skupinke dievčat. Som rád že som sa jej pre dnešok zbavil, vôbec nemám chuť s ňou niekam ísť. Ved je to predsa Jennie a je to moja bývalá a tiež osudová chyba môjho života.

Otvorili sa dvere a v nich stálo dievča ktoré sedí predomnou. Chodíme spolu do triedy celkom dlho no moc sme sa spolu nebavili. Celkom by som sa s ňou chcel spoznať viac. Už prišla k svojej lavici a sadla si. Nevenovala mi ani jeden pohľad.

Po všetkých hodinách v škole.

Konečne sme skončili a môžme ísť domov. Celý deň v škole som sa rozprával v podstate len s Nashom a občas som prehodil pár slov s Mattom ktorý chodí do vedľajšej triedy.

Prišiel som domov, pozdravil som mamku ktorá sa ako vždy pýtala ako bolo. Sadol som si do obývačky a pustil som si telku. Mamka o chvíľku za mnou prišla a sadla si vedľa mňa.,,Počuj Cam, volal mi jeden pán s ktorým som dobrá kamarátka a pýtal sa či si nehľadáš samotné bývanie. Jeho dcéra sa chce osamostatniť ale hľadá si spolubývajúceho." len sa na mňa pousmiala a čakala na moju odpoveď.

,,Nevieš jej meno? Možno ju poznám." len som odpovedal.,,Peyton Price." to meno mi je hrozne povedomé. Chvíľu som rozmýšľal keď mi to došlo. To je to dievča ktoré sedí predomnou v škole.

,,Tak? Poznáš ju?" kývol som na súhlas.,, Povedal že keby máš záujem mám mu zavolať." Zdvihla sa zo sedačky.,,Rozmyslím si to."usmial som sa a ona odišla do kychyne. Ešte som pozeral 20 minút telku keď som sa zdvihol a odišiel do svojej izby. Tam som zobral svoj notebook a prezeral si nové správy na facebooku. Na všetky som sa pokúsil odpovedať.

Po chvíli som si zmyslel že by som si Peyton pridal na facebooku. Vyhľadal som si 'Peyton Price' a hneď mi vyhľadalo jej profil. Poslal som žiadosť a odhlásil som sa.

Ahoj :) ospravedlňujem sa že táto časť je tak neskoro ale celý deň nebol čas. Dúfam že sa časť páči. budem rada za každý votes alebo koment ♥

BedfellowWhere stories live. Discover now