Colin prešiel okolo rozbitej vytríny s trofejami, ktoré tam samozrejme neboli, pretože ich Frederik s kamošmi ukradli. Niežeby ho udivovalo načo im tie trofeje budú alebo tak, skôr ho udivovalo, že niekto na ich škole si vôbec zaslúžil nejaké ocenenie.
Chodbou si to, okrem mnohých iných žiakov, šinula tiež Lucille, ktorá mala rovnako znudený a apatický pohľad ako inokedy. Akoby ju už len samotný fakt, že tu musí byť, nehorázne obťažoval.
Colin si ju nenápadne premeral a pokúsil sa spomenúť si, či takáto bola vždy. Mrzutá. Vyčerpaná. Ignorantská.
Keď bola malá tak bola v pohode, ako iné decká. Bezstarostná.
A potom si ju už nepamätá, no v na strednej už zaručene mrazila okolie tým svojim pohľadom.
Hoci bývajú obaja na tej istej ulici, každý na druhom konci, nikdy sa spolu veľmi nebavili.
Colin pochyboval, či vôbec vie, že sú susedia.
Lucille otočila zámkom na svojej skrinke, ktorá sa však neotvorila a tak dievčina pridala ešte presne cielené kopnutie do pravého dolného rohu dvierok. Skrinka sa s puknutím otvorila a vydala svoj obsah do jej nemilosrdných rúk.
Colin tie učebnice naozaj ľutoval.
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
