Summer Waves

38. Kapitola

V doslova ohlušujúcom tichu, kedy sme okolo seba počuli len šumenie vetra sme stáli na skalách a hľadeli na jazero. Spomínali na chvíle, ktoré sme tam strávili a ktoré sa už nikdy nevrátia. Obloha bola zatiahnutá celý deň, kde-tu dokonca začalo padať pár kvapiek, ale nič ma nemohlo odradiť od toho, aby sme sem prišli. Veľa som premýšľala, kde asi strávime naše posledné chvíle, ale tuto mi to prišlo najvhodnejšie. S týmto miestom sa mi spájalo toľko krásnych vecí. Ako som ho tu po prvé našla aj s Elzou, ako sme sem potom prišli spolu, keď som za ním prišla práve sem tesne po Islande a tak...tak celkovo. Na týchto skalách sa odohralo veľmi veľa vecí, ktoré si v pamäti uchovám ešte na mnohé roky.

„Nie je ti ešte zima?" pokývala som hlavou, hoci to bolo klamstvo. Bola som celá premrznutá, ruky som mala ako kúsky ľadu, ale odmietala som sa pohnúť. Jeho objatie, práve na tomto mieste bolo to, s čím som chcela odchádzať. To bol proste pocit, ktorý som chcela, aby ma zajtra sprevádzal až do lietadla.

„Určite si aj na Islande nájdeme nejaké podobné miesto. Príroda je krásna, auto máme, takže nám nebude nič brániť, aby sme nechali rušné mesto tak a vyšli si niekam mimo."

„Hovoríš o tom, akoby to malo byť už hneď zajtra." z časti malo. Ja budem už zajtra zaspávať na úplne inom mieste, na ďalekom zamrznutom ostrove, kam ale idem sama. Bez neho, na dlhých šesť mesiacov, ktoré sa mi zdali ako ten najväčší strašiak. 

Tešila som sa čiastočne aj na nový život...hlavne asi kvôli mame a Diegovi. Jasné, že oni dvaja nemali dôvody, aby tu ešte zostávali, ale ja... Ja som nebola stále celkovo zmierená s odchodom. Každý jeden deň, čo od našej dohody na schodoch ubehol, som sa len trápila a zaspávala so slzami. Doslova som počítala, koľko rán sa ešte môžem vedľa neho zobudiť, alebo koľko večerov budem zaspávať v jeho objatí. A čím bolo to číslo menšie, tým viac som si pripadala, ako posledný úbožiak na Zemi.

Daniel a Nathan zostali až doteraz vraj pod zámienkou, že ak poletia zajtra s nami, bude to ľahšie aj pre mňa. Že predsa nepôjdem sama, ale oni dvaja mi pomôžu a privítajú ma v novom domove. Dlho sme sa s Theom vlastne hádali aj na tom, či vezmem chlpáčov so sebou. Minimálne Gusa a Elzu som mu tu chcela nechať, aby nebol tak strašne sám, no odmietol. Povedal, že ja sa o nich postarám lepšie a preto majú ísť so mnou. A vraj ak si nájde práce v Dubline, aj tak nebude mať na nich toľko času, ako by potrebovali.

„Musíš to tak brať aj ty. Pokiaľ budeš myslieť na to, že je to neviem aký dlhý čas, bolesti sa nevyhneš. Ale ak sa na našu situáciu pozrieš tak, že šesť mesiacov prejde ako voda, ani sa nenazdáš a budeš na mňa čakať na letisku."

„Theo prepáč, ale nech by si povedal čokoľvek, nepresvedčíš ma o tom, že je to dobré riešenie." stále som vlastne neverila ani tomu, že som súhlasila. Školu mám už vybavenú, dokonca budem s Nathanom v jednej triede, ale predsa. Noví spolužiaci, noví učitelia a najviac ma asi desil ich samotný jazyk. Nathan hovoril, že na jeho škole sa učí anglicky, ale hodiny islandčiny sú povinné. A ja tiež nebudem výnimka, akurát mi možno dajú milosť v smere, že z nej nemusím mať ani jednu maturitnú otázku. Daniel mi opísal svoju maturitu, že ju mal rozdelenú na dvadsať otázok z angličtiny a potom dvadsať z islandčiny. Ja by som ale mala mať tým pádom všetkých štyridsať len z angličtiny, čo by som teoreticky mohla zvládnuť.

„Včera som hovorila s mamou o zimných prázdninách. Na jesenné je jasné, že prídem sem, ale vieš ako sme sa bavili o Vianociach u Diega v Mexiku a všetko..."

„Hej. Bola to pekná predstava."

„Otvorene som jej povedala, že oni pokojne môžu ísť, ak sa ona samozrejme vtedy ešte odváži niekam letieť, lebo už nebude mať veľa do pôrodu. Hovorím ti to len preto aby si si nemyslel, že budeš na Vianoce a na Nový rok sám. Hoci aj sama, ale prídem." slzy v očiach ma páli každú sekundu, ktorú sme tu boli. Vedela som, že ak odídeme a zídeme dole k parkovisku, je koniec. S domčekom som sa už rozlúčila, čiže aspoň jedna časť srdcervúcej rozlúčky bola už za mnou. Na parkovisku ma mali potom čakať chalani a spolu by sme šli späť na chatu. No Theo...Theo hovoril, že on už zostane tu. Neplánoval ráno ísť ani s nami na letisko, len aby nám obom lúčenie nejako odľahčil. Zjavne si bol vedomý, že by som bola ochotná zmeškať lietadlo, ak by bol s nami na letisku.